Geológia, Mineralógia, Petrológia a Astronómia ponúkajú nespočetné množstvo krásnych tém z oblasti vesmíru a našej planéty. Vďaka ním sme ich súčasťou a každý z nás využíva vedecký a technický pokrok pre svoje blaho.
Výsledky vedy vidíme okolo nás tak často, že si to už ani neuvedomujeme. Živá a jej sestra neživá príroda je neodlučiteľnou súčasťou Zeme. Tá nás všetkých živý, túli si nás k sebe ako starostlivá matka a keď sa naplní náš osud splynieme jedno s ňou.
Najčastejšou otázkou ľudí je, ako vznikla naša Zem a ako vesmír? Vieme, že k veľkému tresku BING - BANG došlo asi pred 13,5 miliardami rokov, ktorého vek sa určuje pomocou rádio metrického rozpadu vybraných rádioaktívnych prvkov. Predpokladalo sa, že krátery na Mesiaci sú sopečného pôvodu. Tie však vznikli dopadmi malými kamennými, alebo ľadovými telesami. Takéto podobné dopady ovplyvnili aj vývoj života na našej planéte. Zem rástla, ako sa zrážala s ďalšími čím ďalej hmotnejšími telesami,tak sa zväčšovala aj jej gravitácia a priťahovala hmotnejšie telesa. Zväčšovaním intenzít nárazov sa zväčšovala aj jej teplota, ktoré ďalšie nárazy tavili zemský povrch v rozžeravenú magmu. Začali sa oddeľovať látky z ktorých padajúce telesa boli tavené. Prvky ako železo, nikel a iné kovy klesali do stredu jadra, pričom ľahšie prvky zostali na povrchu.
Zem bola v tej dobe žeravou guľou s oceánmi plných magmy. Niektoré planetesimály obsahovali i nemalé množstvo vody, ktorá sa okamžite vyparovala. Dopadmi ľadových telies sa vytvárala vodná para, ktorá spolu s inými plynmi a oxidom uhličitým stúpali a vytvorili mračná, tak sa vytvorila prvá atmosféra. Pri zmenšovaní dopadov telies sa zemský povrch vychladzoval a tak klesala i teplota atmosféry. Ak teplota atmosféry klesla na 300 °C prišiel prvý dážď, pričom sa voda okamžite vyparovala a vytvárala ďalšie mraky, až sa vytvorili oceány a tým podmienky pre vznik života. Okrem Zeme nedošlo na ostatných planétach slnečnej sústavy k vzniku oceánov, pretože intenzívne slnečné žiarenie, slabšia gravitácia planét, vyššia teplota či kombinácia týchto vplyvov spôsobili rozštiepenie molekúl vody a únik atómov vodíka do vesmírneho priestoru. Podmienky pre vznik života bol pripravený len na Zemi. Pravdepodobne sa tak stalo asi pred 4,3 miliardami rokov. Veľa dôkazov o vzniku Zeme nezostalo a predsa v západnej Austrálií bola objavená najranejšia forma života v diamantoch nájdených v kryštáloch zirkónu, ktoré obsahovali ľahký uhlík C 13. Ich vek sa určil na 4,2 miliard rokov
.
Zirkón s malými diamantami nájdené v Austrálií. Jedným z možných dôkazov, že život mohol byť na Zem donesený z vesmíru dokazuje meteorit, ktorý dopadol v Austrálií na ktorom sa našli Základné prvky nukleových kyselín. Keď že meteority predstavujú pozostatok materiálu z obdobia formovania slnečnej sústavy zistenie, že obsahujú základné komponenty nukleových bázy dáva tušiť ako mohol vzniknúť život na Zemi, ale taktiež dáva predpoklad, že tieto prvky môžu byť rozosiate po celom vesmíre.
Murischov meteorit nájdený v Austrálií.
Kontinenty Zeme sa začali formovať pred 3,8 miliardami rokov. Ako prvé vznikli starohory, tak prahory, nasledovali druhohory, potom treťohory a štvrtohory - vek človeka, ktorý trvá asi jeden milión rokov. Produktívny vek jednej generácie ľudstva nepostačuje na úplne pochopenie vzniku Zeme a vesmíru, ale aj tak dvadsiate storočie bolo v tejto oblasti výnimočné. Poznáme z akých hornín môžu byť tvorené planéty slnečnej sústavy. S kremičitanu sú napríklad tvorené Venuša, Merkúr, Mars a Jupiterov Mesiac Lo. Pozorujeme pás asteroidov z nich najväčší Ceres, jeho polovičnú veľkosť má Vesta, ktorá je hnedo jasná a Arthus je čierny ako školská tabuľa, ale viac o nich nevieme. Jediné ich farebné rozdiely hovoria o tom, že všetky asteroidy nie sú zložené s rovnakého materiálu. Známe pre nás sú meteority, ktoré k nám dopadli a je ich približne 40.000 kusov. S rodokmeňom je ich na svete len štrnásť, ktoré majú určenú dráhu a vieme s ktorej časti slnečnej sústavy k nám dopadli.
Významná udalosť s dopadom meteoritu sa stala 28. februára o 23:24:46 SEČ nad strednou Európou. Veľmi jasný meteor - boild osvetlil nočnú oblohu. Preletom ochrannej atmosféry asi 35 km nad Zemou začal 1,5 metra veľký a niekoľko tón vážiaci meteorit horieť, pričom sa rozpadol na niekoľko časti. Táto žiara bola 1000 krát intenzívnejšia ako je jas Mesiaca v splne. Dopad meteoritu sprevádzalo dunenie v podobe hromu čo nasvedčovalo, že mohol dosahovať rýchlosť svetla. Časť hmoty dopadla na Zem vo forme kamenného meteoritu tzv. chondrytu typu H5 neďaleko obci Vyšný Klátov západne od Košíc. Jeho presnú dráhu letu určil Jiří Borovička z Astronomického ústavu Akadémie vied Českej republiky v Ondřejove. Objavilo sa doposiaľ 64 kusov z nich má najväčší takmer 12 cm a váhu 2,19 kg, najmenší 0,8 cm a váhu 0,57 gramu. Meteorit dostal názov " Košice " po oficiálnom schválení a katalogizovaní, bude 15 prípadom meteoritov s rodokmeňom, prvým na Slovensku.
Zber a nakladanie s meteoritmi upravuje zákon č. 287 / 1994 a nadväzne vyhláška MŽP SR č. 213/200 o chránených nerastoch, ktorá oprávňuje na túto činnosť iba štátne a príslušne akademické inštitúcie. V prípade náhodného nálezu je potrebné zaznačiť miesto GPS súradnice, nákres do mapy, spraviť fotodokumentáciu a kontaktovať kompetentné úrady.
Meteority považujme za poslov vesmíru. Vkladáme do nich nádej, že rovnaké podmienky pre vznik života aké boli na Zemi približne pred 4,6 miliardami rokov, boli aj v inej časti vesmíru.
Najväčší úlomok meteoritu nájdený pri obci Vyšný Klatov.
Zoradené nájdené meteority od najväčšieho po najmenší pri obci Vyšný Klatov.Vedci a náboženstvá vyslovili veľa teórií o vzniku vesmíru a života na Zemi. Tieto teórie sú nám ťažko predstaviteľné, ale zároveň ich pravosť nemožno jednoznačne vylúčiť. Tak ako v dobe kamennej nebola predstaviteľná doba železná. V dobe železnej nebola predstaviteľná doba terajšia rozvoja vedy a techniky. Tak ani teraz nevieme, aká ďalšia doba našej planéty bude nasledovať, aký vývoj, alebo záhuba? Zostáva nám iba veriť, že doba asteroidu, ktorý dopadol pred 60 miliónmi rokov v dobe Dinosaurov sa nebude opakovať. Veríme všetci, že nájdeme spôsob odklonenia asteroidov z ich dráhy približujúcich sa nebezpečne k obežnej dráhe našej planéty? Ak tieto možné udalosti budeme vedieť ovplyvňovať tak verím, že si náš jediný domov nezničíme sami . Je totiž najvyšší čas si začať chrániť našu matku Zem a na nej živú a neživú prírodu. Tá je vo vesmíre jedinečná, nahraditeľná, nenapodobiteľná a najkrajšia zo všetkého doposiaľ poznaného.
Adresa redakcie stránok Mineraly a horniny Kvetnice pri Poprade je: mineralykvetnica@netpoprad.sk
Dňa 23. apríla 2010 o 17 hod. v Tatranskej Galérií na Hviezdoslavovej ulici v Poprade sa zahájila vernisáž pri príležitosti výstavy achátov a minerálov z lokality
Vystavované acháty a minerály z Kvetnice.
Pohľad na časť výstavy achátov a minerálov z Kvetnice.
Pri príležitosti výstavy minerálov a achátov z Kvetnice sa zúčastnili žiaci Základných škôl v Poprade aj prednášky na tému: Minerály a horniny Kvetnice, ktorú prednášal vedúci Mineralogického krúžku ZŠ Jarná v Poprade Justín S. Kysela.
Vystavované acháty a minerály z Kvetnice.
Pohľad na časť výstavy achátov a minerálov z Kvetnice.
Pri príležitosti výstavy minerálov a achátov z Kvetnice sa zúčastnili žiaci Základných škôl v Poprade aj prednášky na tému: Minerály a horniny Kvetnice, ktorú prednášal vedúci Mineralogického krúžku ZŠ Jarná v Poprade Justín S. Kysela.
