Baník vo svete umenia.

Prierez baňou podľa ľudového umelca Jozefa Červena z Banskej Štiavnice z roku 1930.

Baňa vo fľaši podľa ľudového umelca Jozefa Červena z roku 1930. Toto dielo je uložené v zbierke banského múzea v Banskej Štiavnici.

Rezbárske dielo ľudového umelca Alexandra Scholza z Kremnice r. 1977: Baník s čakanom.

Výzdoba drevených dverí baníckym znakom v Ochtinej z konca 18.storočia.

Stavaj hore, Honzo!

Na baňu klopajú,

keď neskoro prídeš,

farat ti nedajú.

Neskoro som prišiou,

fárat mi nedali,

ešte ma hutmanskou

palicou vyprali.

Táto stará banícka pieseň je zo zbierok Jána Kollára " Národné spievanky"z roku 1834. Táto pieseň takmer v nezmenenej podobe sa dostala do povedomia celého národa.V piesni sa hovorí o klopaní.

V minulosti bolo klopanie rozšírené vo všetkých rudných baniach na Slovensku. Klopadlo bolo umiestnené vo vežiach , na nádvorí banských závodov a bolo zhotovené z hrubej dosky s vyvŕtanými akustickými otvormi. Dreveným kladivom sa údermi vyludzovali zvukové efekty. V 16. storočí sa týmto spôsobom dorozumievali vzbúrení hodrušskí baníci.

V súčastnosti je klopanie už len príležitostným, symbolom pri slávnostných udalostiach: na deň baníkov, alebo na pohreb baníka.

Internetové Múzeum minerálov č. 98 - achát

Názov minerálu : achát SiO2, veľkosť 12,5cm x 9,5cm.

Lokalita nálezu : M - lom, Kvetnica pri Poprade, Slovensko

Majiteľ minerálu : deti mineralogického krúžku pri ZŠ Jarná v Poprade.

Rok nálezu : Jún 2009

Internetové Múzeum minerálov č. 97 - achát

Názov minerálu : achát SiO2, veľkosť 6cm x 4cm.

Lokalita nálezu : M - lom, Kvetnica pri Poprade, Slovensko

Majiteľ minerálu : deti mineralogického krúžku pri ZŠ Jarná v Poprade.

Rok nálezu : Jún 2009

Internetové Múzeum minerálov č. 96 - achát

Názov minerálu: achát SiO2 s jaspisom, veľkosť - 7cm x 5cm.

Lokalita nálezu : M - lom, Kvetnica pri Poprade, Slovensko

Majiteľ minerálu : deti mineralogického krúžku pri ZŠ Jarná v Poprade.

Rok nálezu : Jún 2009

Internetové Múzeum minerálov č. 95 - achát

Názov minerálu : achát SiO2, veľkosť - 7cm x 5cm.

Lokalita nálezu : M - lom, Kvetnica pri Poprade, Slovensko

Majiteľ minerálu : deti mineralogického krúžku pri Základnej škole Jarná v Poprade.

Rok nálezu : Jún 2009.

Internetové Múzeum minerálov č.94 - achát

Názov minerálu : achát Sio2, veľkosť 9cm x 6cm

Lokalita nálezu : Veľký lom, Kvetnica pri Poprade, Slovensko

Majiteľ achátu : deti z mineralogického krúžku pri Základnej škole Jarná v Poprade.

Rok nálezu : Jún 2009.

Internetové Múzeum minerálov č.93 - mandľa

Čitateľom týchto stránok si dovoľujem predstaviť naozajstný kúsok gigantickej mandle ( vajce, bochník ), ktorá má veľkosť 25cm a výšku 15cm
oproti nej je malá mandľa o veľkosti 5cm úplným trpaslíkom. Je to takzvaný Dávid a Goliaš. Preto som ich tak nazval, že až po rozrezaní sa ukáže ich výplň, ktoré môžu mať zaujímavú textúru, ale môžu byť vyplnené aj jednoducho.
Majiteľom veľkej mandle je zástupca vedúceho Veľkého lomu v Kvetnici pri Poprade.

Internetové Múzeum minerálov č. 92- pazúrik

Názov : pazúrik

Patrí medzi sedimentárne horniny. Je to odroda rohovca. Pazúrik ma štiepateľnosť lastúrového lomou. Je odolný voči zvetrávaniu, preto môže tvoriť hrubé vrstvy plážového štrku. Neobsahuje žiadne zrna. Jeho hlavnou zložkou je chalcedón.

Lokalita : pláž Vodice Chorvátsko.

Rok nálezu : 1997

Internetové Múzeum minerálov č.91- mastenec.

Názov minerálu : Mastenec ( Talk )
Chemické zloženie : je to vrstevnatý silikát.
Farba : môže byť biely( máme v našom krúžku na výstavke minerálov), sivý, zelený, ktorý vytára celistvé vrstevnaté masy.
Tvrdosť - Je mimoriadne mäkký v Mohsovej stupnici mu patrí prvé miesto. Urobíme vryp nechtom.
Lesk - sklovitý, na dotyk je mastný.
Štiepateľnosť - dokonalá má nerovný lom.
Nachádza sa v mastencových bridliciach, v serpentinitoch a kremitých dolomitoch.
Lokalita nálezu: tento kúsok mastenca sme našli s deťmi pri štátnej ceste v smere na Hranovnicu pri M -lome Kvetnice pri Poprade. ( pravdepodobne dovezený z neznámej lokality a obnsahuje malé kryštály pyritu )

Geológia stručne.

Geológia študuje zemskú kôru, ktorú delíme na:
- Všeobecnu geológiu, ktorá sa zaoberá nerestnou štruktúrou v zemskej kôre a skúma účinok síl, ktoré pôsobia na zemskú kôru.
- Historickú geológiu, ktorá skúma vznik Zeme je vývoj a organizmov na nej žijúcich.
Zem sa skladá z týchto vrstiev :
- Litosféra: je to vrchná časť, ktorá siaha do hĺbky asi 90 km, jej vrchnú vrstvu nazývame kôra, ktorá približne siaha do hĺbky 30 - 34 km.
- Vonkajší plášť Zeme: siaha do hĺbky 640 - 650 km.
- Vnútorný plášť Zeme: siaha do hĺbky 2885 km.
- Vonkajšie jadro: siaha od vnútorného plášťa do hĺbky asi 5100 km, ktoré sa len predpokladá, že je tekuté.
- Vnútorné jadro Zeme: siaha od vonkajšieho jadra do stredu zeme a je podľa odhadov tuhé zo železa a niklu.
Geologické útvary a ich porovnanie trvania na jednú hodinu:
1, Hviezdne štádium- počiatok trvania nie je známe, predpokladá sa asi 24 minút z jednej hodiny.
2, Prahory - odhad trvania asi 3 miliardy rokov a predpokladá sa asi 22 minút z jednej hodiny.
3, Starohory- predpoklad trvania asi 900 miliónov rokov a je to približne 8,5 minúty z jednej hodiny.
4, Prvohory- predpoklad trvania 350 miliónov rokov a z jednej hodiny na porovnanie je to asi 3,6 minúty z jednej hodiny.
5, Druhohory- predpoklad trvania asi 140 miliónov rokov a z jednej hodiny na porovnanie je to asi 1,7 minúty z jednej hodiny.
6, Treťohory- predpoklad trvania asi 60 miliónov rokov a z jednej hodiny na porovnanie je to asi 0,7 minúty z jednej hodiny.
7, Štvrtohory čo je už vek človeka- predpoklad trvania asi 1 milión rokov, čo predstavuje asi 0,7 sekundy z jednej hodiny.
Na určovanie veku hornín a ich skameneliny slúži merací prístroj tandentron ( uhlíková metóda merania ), ktorý dokáže z 1 mg materiálu určiť vek s presnosťou na 40 tisíc rokov.

Mineralógia stručne.

Mineralógia sa zaoberá skúmaním nerastov čiže minerálov. Skúmaním ich od seba rozlišujeme a určujeme. Základnými znakmi sú :
1. Tvar a, kryštály, ulomky - kryštalická sústava je -
- trojklonná
- jednoklonná
- kosoštvorcová
- štvorcová
- šesťuholníková
- trojuholníková
- kocková
b, kryštalické zhluky - bývajú spojené pevnejšie, majú pravidelné ohraničené agregáty
c, beztvaré minerály - nemajú pravidelný tvar
2. Farba - najtypickejšia vlastnosť minerálov.
3. Priezračnosť - podľa toho , ako prepúšťajú svetlo a vidíme cez ne napr. krištáľ, topás, polopriezračné - smaragd, sfalerit, nepriezračné -pyrit, magnetit.
4. Lesk- závisí od množstva odrazeného svetla. Poznáme lesk:
- sklenený - fluorit, kremeň
- diamantový - diamant, kasiterit
- polokovový - hematit, rumelka
- kovový - antimon, pyrit
- mastný - mastenec, síra
- perleťový - sadrovec, sľuda
5. Vryp - farba prášku, ktorý sa vytvorí pri zarypnutí do minerálu.
6.Štiepateľnosť - schopnosť kryštálov štiepať sa pozdĺž kryštálových plôch. Štiepateľnosť býva :
- výborná - sľudy
- veľmi dobrá - kalcit
- dobrá - fluorit
nedokonalá - apatit
- veľmi nedokonalá - železo
7. Tvrdosť- je odpor, ktorý kladie nerast iného telesa bez toho aby sa zlomil. Na presné meranie tvrdosti sa používajú sklerometre. na vyjadrenie tvrdosti sa používa Mohsová stupnica tvrdosti:
1. mastenec - urobíme vryp nechtom
2. kamenná soľ- urobíme vryp nechtom
3. kalcit - urobíme vryp medenou ihlou
4. fluorit - urobíme vryp nožom
5. apatit - urobíme vryp nožom
6. ortoklas - vryp dokážeme urobiť tvrdým pilníkom- rýpe sklo
7. kremeň - vryp dokážeme urobiť tvrdým pilníkom - rýpe sklo
8. topas - pri kresaní s oceľou iskria- rýpe sklo
9. korund- pri kresaní s oceľou iskria - rýpe sklo
10.diamant- pri kresaní s oceľou iskria- rýpe sklo
8. Hustota - udáva o koľko je objem nerastu ťažší ako rovnaký objem destilovanej vody 4 ° C teploty.
9. Pružnosť - je schopnosť nerastu zachovať pôvodný tvar a polohu po tom, ako prestane pôsobiť sila, ktorá ho deformuje. Po prekročení medze pružnosti sa nerast láme.
Triedenie minerálov : je 3500 nerastných druhov z toho je 30 veľmi rozšírených a asi 250 má hospodársky význam.
Minerály rozdeľujeme do týchto tried:
1. prvky - patria sem : zlato, striebro, meď, železo, platina, prípadne zliatiny aj nekovy - ako arzén, síra, tuha, diamant, ortuť.
2. Sulfidy - sú zlúčeniny kovových a polokovových prvkov napr: pyrit, chalkopyrit, arzenopyrit, argenit.
3. Halogenidy - sú zlúčeniny kovov s halovými prvkami a patria sem : kamenná soľ, fluorit, kryolit atď.
4. Oxidy a hydroxidy - tvoria ju tvoria ju bezvodné a vodnaté zlúčeniny kyslíka s kovovými a nekovovými prvkami - patrí sem : niekoľko železných rúd železa, mangánu, cínu, - hematit, magnetit, kasiterit i niektoré drahokamy ako rubín, zafír, achát i kremeň.
5. Uhličitany, dusičnany a boritany - patria sem : kalcit, malachit, siderit, magnezit
dusičnany - soli kyseliny dusičnej
boritany - borax, boracit, colemanit.
6. Sírany - veľká trieda minerálov nekovového vzhľadu a nízkou tvrdosťou. Vznikajú v morskej vody a rozkladom sírnikov. patria sem : baryt, sadrovec, anhydrit, celestín.
7. Fosforečnany - rozsiahla trieda nerastov vyskytujúcich sa takmer vo všetkých horninách patria sem : apatit, monazit, mimetezit, vanadinit, erytrín.
8. Kremičitany - silikáty- najrozširenejšia trieda minerálov, tvoriacich takmer 80 % zemskej kôry. Vznikajú kryštalizáciau z roztokov, alebo z magmy.Patria sem : olivín, granáty, turmalín, pyroxény, amfiboly, živce, zeolity.
9. Minerály organického pôvodu - ide prevažne o uhľovodíky a živce. Patria sem fichtelit, ozekerit, ropa, uhlie, asfalt.

Petrológia stručne.

Petrológia sa zaoberá výskumom hornín. Horniny sú látky zemskej kôry, ktoré obsahujú viacero minerálov.
Delia sa na:
1, Vyvreté horniny - vznikli kryštalizáciou z magmy z činných sopiek. Vyvreté horniny delíme na hlbinne a žilné. Stuhli pod zemským povrchom napr. granit, pegmatit, dranodiorit.
Vylevné - magma sa vyliala na zemský povrch napr. andezit, ryolit
2, Usadené horniny - vznikajú :
a, z rozrušených starších hornín po ich premiestnení sú to
- štrky, zlepence, brekcie
- piesky, pieskovce
- prachovce
- ílovce, íly, ílovité bridlice.
b, nahromadením organických zvyškov rastlín, alebo živočíchov - vznikajú tak organogénne vápence a kremité horniny. Z odumrelých rastlín a živočíchov, vznikli horľavé usadeniny napr. uhlie a rašelina, zo živočíchov napr. ropa, zemný plyn.
c, chemickým vyražaním vo vode.
a, uhličitanové usadeniny - vápenec, travertín, žriedlovec
b, železné, mangánové rudy - limonit, chamozit, sedimentárne mangánové rudy.
c, soľné ložiska - kamenná soľ, sylvín, karnalit
d, kremité usadeniny - opál, limno - kvarcit
e, fosforečné usadeniny - fosforit
3. Premenené horniny ( metamorfované ) - vznikajú premenou vyvretých usadených, alebo už predtým premenených hornín. Premenu spôsobujú : teplo, tlak, chemická aktivita roztokov a plynov.
Hlavné sú :
a, dotyková premena - teplota, tlak a vznikajú tak rohovce, erlány, porcelanity.
b, oblastná premena - uplatňujú sa tu všetky činitele, vznikajú tak napr. fylity, svory, ortoruly, pararuly, hadce.

Znak Kvetnice pri Poprade.

Znak prímestskej časti Popradu - Kvetnice, tiež vystihuje túto lokalitu ako údolie plné kvetov. Niektoré som nafotil a teraz ich máte možnosť zhliadnuť prostredníctvom tohto príspevku. Prajem Vám príjemný zážitok z krás kvetnickej prírody, ktorá bola námetom pre maliarov, básnikov, hudobných skladateľov, divadelných dramaturgov, a nech je námetom do nášho divokého a epochálneho štýlu života. Nech sa tieto kvety stanú predlohou pozadia vašich počítačov, námetom pre úradníkov, zákonodarcov a nech sú symbolom mieru a pokoja.
( Kvetnické kvety v počte dvadsať obrázkov.)

Kvety z Kvetnice č.1

Kvety z Kvetnice č.2

Kvety z Kvetnice č.3

Kvety z Kvetnice č.4

Kvety z Kvetnice č.5

Kvety z Kvetnice č.6

Kvety z Kvetnice č. 7

Kvety z Kvetnice č.8

Kvety z Kvetnice č.9

Kvety z Kvetnice č.10

Kvety z Kvetnice č. 11

Kvety z Kvetnice č.12

Kvety z Kvetnice č.13

Kvety z Kvetnice č.14

Kvety z Kvetnice č.15

Kvety z Kvetnice č. 16

Kvety z Kvetnice č.17

Kvety z Kvetnice č.18

Kvety z Kvetnice č.19

Kvety z Kvetnice č.20

Z dejín minerálov Slovenska tretia časť.

Od štyridsiatych rokov 19. storočia mal veľký význam profesor mineralógie a geológie Wilhelm von Haidinger ( 1795 - 1871 ), ktorý optický preskúmal r. 1825 euchroit z Ľubietovej a o dva roky neskôr aragonit zo Španej Doliny, ďalej tetradymit zo Župkova, diaspor z okolia Banskej Belej a r. 1846 zriedkavý hauerit z Kalinky ( teraz Vígľašská Huta ). František Foetterle ( 1823 -1876 ) opísal drobné kryštály anatasu z bloku kremenca pri Banskej Štiavnici a fassait s pleonastom z Úškrtovej Doliny v Hodruši - Hámre.
Karol Hauer r. 1851 - 52 zverejnil 5 chemických analýz tetraedritu a schwazitu z Práča a Závadky, ktoré predstavujú prvú mineralogicko - chemickú analýzu špišsko - gemerských tetraedritov s určením obsahu S - síra , Cu -meď, Hg - ortuť, Sb - antimon, Ag - striebro.

Súhrnu typografickú - mineralogickú príručku, ktorá chýbala v celej Rakúsko - Uhorskej monarchií vypracoval Viktor Ritter von Zepharovich ( 1830 - 1890 ). Veľkým prínosom k poznaniu mineralogických pomerov na Slovensku v druhej polovici 19 - storočia a začiatkom 20. storočia boli týto mineralogovia a geológovia József Szabó ( 1822 - 1894 ), Jozsef Krenrer ( 1855 - 1920 ), František Schatarzik ( 1854 - 1927 ), Alexander Schmidt ( 1855 - 1904 ), Gustav Melczer ( 1869 - 1907 ), Vojtech Mauritz ( 1881 - 1947 ) a ďalší. Významnú úlohu pri opísaní nových minerálov zohrali kolektívy odborníkov pri Vysokých školách a výskumných ústavoch na Slovensku aj v Čechách, pracovníci Geologického prieskumu a banských závodov. Veľké množstvo mravčej práce pri objavovaní nových minerálov a nových výskytov na Slovensku vykonali aj aktívny zberatelia minerálov. Ešte zostáva množstvo práce pri poznávaní minerálnej pestrosti Slovenska, je ešte veľa nepreskúmaných lokalít. Sú teda stále otvorené možnosti objaviť vzácne minerály, prípadne úplne nové. Len aby sa ešte mal kto venovať mineralógií a geológií, keď baníctvo a ťažba v lomoch sú v úpadku a presadzujú sa nové priemyselné technológie na báze umelých hmôt?

Internetové Múzeum minerálov č. 90 - jaspis

Názov minerálu : jaspis SiO2
Farba minerálu : zelená

Názov minerálu : jaspis SiO2

Farba minerálu : červená

Jaspis sa v prírode vyskytuje bežne v rôznych horninách, väčšinou na styku s Vulkánmi, alebo magmatitmi. Má variabilné sfarbenie od červenej, žltej, žltohnedej až po zelenkastú farbu. V podstate ide o zmes kremeňa a chalcedónu s množstvom inklúzií iných minerálov, ako sú chlority, hematit, limonit a iné. Môže sa používať ako ozdobný, alebo dekoračný kameň. V okolí Popradu sa vyskytuje v Spišskej Teplici, Kvetnici a na úpätí Kežmarského štítu vo Vysokých Tatrách.

Chemické zloženie: oxid

Tvrdosť : 7 podľa Mohsovej stupnice.

Štiepateľnosť : žiadna

Lokalita: Veľký a Malý lom v Kvetnici pri Poprade.

Rok nálezu : 01.08.2009

Internetové Múzeum minerálov č.89 - pyrit

Názov minerálu : pyrit, veľkosť - 4 mm x 3 mm.
Chemické zloženie : sulfid
Štiepateľnosť : nezreteľná, lom je nerovný.
Lesk : kovový
Farba : čerstvý má svetlú strieborno žltú, zvetrávaním tmavne a menej sa leskne.
Tvrdosť : 6 - 6,5 Mohsovej stupnice.
Určovanie minerálu : je ľahké pre kockový tvar kryštálov, ktoré majú svetlejšiu farbu ako chlkopyrit.

Názov minerálu : pyrit, veľkosť 1mm x 1mm. Táto ukážka pyritu nie je muzeálna, ale vzácnejšia z dôvodu malého výskytu v tejto lokalite.
Lokalita : Malý lom v Kvetnici pri Poprade, horná etáž lomu. Štát -Slovensko
Rok nálezu : 01.08.2009

Internetové Múzeum minerálov č.88 - navertaný chalkopyrit

Názov minerálu : chalkopyrit s farebne premenlivým nádychom v tetraedrite, ktoré spôsobuje zvetrávanie a oxidácia minerálu.
Lokalita : M - lom, Kvetnica pri Poprade, Slovensko
Rok nálezu : 01.08.2009

Z dejín mineralov Slovenska druhá časť.

Jedným z najaktívnejších a najznámejších slovenských mineralógov v prvej polovici 19. storočia bol Kristian Andrej Zipser ( 1783 - 1864 ), ktorý pôsobil v Banskej Štiavnici v rokoch 1810 - 1864. Pomáhal aj pri založení Uhorskej geologickej spoločnosti r. 1850. Zostavil mineralogicko- topograficku príručku Versuch eins topographische - mineralogoschen Handbuches von Unrern a opísal v nej 258 mineralogických nálezísk, z toho 148 zo Slovenska. Významnú úlohu vo vývoji chemického výskumu minerálov na Slovensku zohral profesor Banskej akadémie v Banskej Štiavnici Alojz Wehrle ( 1793 - 1835 ), člen Mineralogickej spoločnosti v Jene od roku 1821, ktorý našiel podrobným výskumom a chemickým rozborom vzácny minerál tetradymit z lokality Župkov pri Žarnovici. Získal si veľkú úctu a za veľké zásluhy anglický mineralóg Huot nazval r. 1841 na jeho počesť vzácny minerál telúr a bizmut nájdený na haldách starého banského závodu Borszonyi wehrlitom.

Druhým významným centrom mineralogických výskumov bol Kežmarok. Na jeho pravoslávnom lýceu pôsobilo viacero významných prírodovedcov, ako Adam Potkonický ( ? - 1820 ) autor práce o železných rudách a cementačnej medi, Ján Asbóth ( 1768 - 1823 ), Kristian Generisch ( 1759 - 1825 ) a ďalší. Veľmi aktívnym členom Mineralogickej spoločnosti v Jene bol Karol Juraj Rumy ( 1780 - 1847 ) zo Spišskej Novej Vsi. Dvakrát navštívil Slovensko aj preslávny rakúsky mineralóg Friedrich Mohs a až do smrti významne vplýval na rozvoj mineralogických výskumov na Slovensku. Mal veľký vplyv aj na výučbu mineralógie na banskej akadémií v Banskej Štiavnici, kde sa zásluhou profesora Werleho uplatnila a udomácnila jeho systematika minerálov. Zásluhou Mohsa sa na Slovensku začala jedna z najvýznamnejších etáp rozvoja geognosticko - oryktognostických výskumov.

Carl Martini zo Schneebergu v Sasku upozornil svojím štúdiom na mineralogické zvláštnosti drúzy snehobieleho a žltobieleho launontitu, nadchádzajúceho sa spolu s chabazitom pri olovenej hute neďaleko Banskej Štiavnice, kollyrit v puklinách andezitu pri šachte Štefan na Podsitianskej, červené jaspisy a strapcovité mliečno biele chalcedóny v ryolite pri Sklenných Tepliciach. Roku 1818 mineralog Francois Sulpice Beudant ( 1787 - 1852 ), opísal minerály z náleziska drahého opálu severne od Červenice, kde zistil, že žilky opálu možno nájsť najmä v tufe a konglemerate. Beudant opísal tri druhy opálu - drahý. sklenený a mliečny. Jeho dielo Voyage minéralogique et géologique en Hongrie ( Paríž 1822 ) je pre poznanie slovenských minerálov jedným z najhonosnejších.

Z dejín minerálov Slovenska prvá časť.

Pracovníčka knihovne Evanjelického Lýcea v Kežmarku p. Slavičková a kniha od Georga Agricolu.

Už v dávnych časoch pri svetle olejových kahancov ponúkali útroby baní mnohým generáciám baníkov nezabudnuteľné scenérie pri pohľade na trblietajúce sa kryštály najrozmanitejších minerálov v dutinách rudných žíl. Systematickejšie štúdium slovenských minerálov, skúmanie ich martologických a fyzikálných vlastnosti a chemického zloženia sa začalo až od polovice 18. storočia. Najstaršie zmienky nachádzame v práci Mikuláša Oláha Hungaria, uverejnenej roku 1536 , v ktorej uvádza stručné mineralogické údaje banských miest Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice, Kremnice, Novej Bane, Banskej Belej, Ľubietovej a Pukanca. Zmieňuje sa aj o baniach na striebro medzi Nižnou Slanou a okolím Hornádskej doliny, Smolníka a Rožňavy. O baníctve a mineralógií vyšlo r. 1556 epochálne dielo jáchymovského rodáka Georga Agricolu ( 1490 - 1555 ) s názvom Dere metallica líbri XII. Nachádzame v ňom aj údaje o dnešnom území Slovenska.Musím upozorniť čitateľov, že toto dielo je uložené v knižnici Evanjelického Lýcea v Kežmarku ako jediné na Slovensku a pre jeho vzácnosť je možné s ním pracovať podľa prísnych bezpečnostných podmienok. Agricola v ňom opisuje napr. ťažbu striebra z olovených rúd v Banskej Štiavnici, zlata a striebra v Pukanci, získavanie cementačnej medi z banských vôd Španej Doline, Smolníku a iné. Autor najprv svoje diela nakreslil, potom podľa nich postupoval drevorytec a až tak sa obraz dostal na papier knihy. Keď som si uvedomil prácnosť spracovania dvanástich kníh Agricolu a ďalších autorov, ktorých diela som si mohol preštudovať bol som vďačný, že na Slovensku je jediná historická knižnica, ktorú navštevujú nielen študenti, ale vedomosti tu získavajú aj osobnosti vedeckej obce. Svoje študijné vedomosti, ktoré som načerpal v tejto knižnici teraz zhrniem do tohto článku a verím, že budem jeden z ľudí, ktorý sa pokúsil úspešne zaoberať dejinami mineralógie.

Veľký význam mali pre výskum slovenských minerálov zahraničný cestovatelia, ktorí od začiatku 17. storočia ako napríklad anglický cestovateľ J.B. Merin, ktorý r. 1616 o baniach na strednom slovensku spracoval v cestopise s názvom Journey to the mines in Hungary. Najstaršie správy o slovenských mineráloch mali byť údajne v diele banskoštiavnického kráľovského banského lekára Prokopa Bonanusa s názvom De admirandis Hungarias rebus. Ďalšiu štúdijnu cestu po Uhorskú podnikol v rokoch 1669 - 1670 anglický cestovateľ Edvard Brown, ktorý poznatky z tejto cesty uverejnil v cestopise Na account of several travel in Hungaria vydanej r. 1677. Poznatky o slovenských mineráloch a ložiskách spracoval vo viac ako 30 štúdiach nemecký lekár Franz Ernest Brukemann ( 1696 - 1754 ) člen Cisárskej akadémie prírodných zvláštnosti a roku 1724 ich zverejnil v diele magnália Dei in locis subterraneis. V ňom postupne opísal výskyt nerastných surovín rudnej povahy a ich minerály z Banskej Štiavnice, Kremnice, Tajova, Špania Dolina, Dobšiná, Boca, Nižná Slaná, Hornádu, Spišskej Novej Vsi, Solivaru, Smolníka, Rožňavy, Gelnice atď.

Výrazný obrat v rozvoji poznatkov o slovenských mineráloch zaznamenávame od polovice 18. storočia, keď začali vychádzať odborne písomné správy od Ignáca Borna ( 1742 - 1791 ), asesor pražského mincového úradu. Born r. 1772 v Prahe vydal katalóg svojej zbierky minerálov Lithopyllacium Bornianum. Mohutný rozvoj mineralógie v celosvetovom meradle v druhej polovici 18. storočia nezostal bez odozvy ani na banskoštiavnickej Banskej akadémií. Od jej založenia, keď bol dekrétom Dvorskej komory vo Viedni z 9. júna 1763 Nikolaus Joseph Jacgiun ( 1727 - 1817 ) vymenovaný za prvého profesora a súčasne za vedúceho prvej katedry chémie, mineralógie a metalurgie, vládol na akadémií čulý život, ktorý v tom období a potom aj v 19. storočí udával tempo vedeckému skúmaniu minerálov na dnešnom Slovensku.

Zásluhou profesorov a absolventov akadémie a ich širokého vedeckého styku s významnými centrami v celej Európe, mal mineralogický výskum na Slovensku vysokú vedeckú úroveň. M.J.Jacgin, ktorý pôsobil v Banskej Štiavnici do roku 1769, vybudoval prvú súbornú mineralogickú zbierku a položil základy výučby mineralógie. jeho nástupcom na katedre bol mineralóg, lekár, metalurg, botanik a entomológ Giovanni Antonio Scupolli ( 1723 - 1788 ), ktorý pôsobil v Banskej Štiavnici v rokoch 1769 - 1799. Preskúmal minerály z rozličných hľadísk, pričom najviac si všímal tvar, farbu, paragenézu a podrobne ich zapísal do systému. V ňom zaznamenal štôlňu z ktorej minerály pochádzali a najkrajšie dal starostlivo nakresliť, aby ich mohol zobraziť v medirytinách. Náčrty kryštálov, ktoré vyhotovil bez akéhokoľvek merania, patria medzi prvé a najkrajšie vyobrazenia minerálov na Slovensku. Dôležitú úlohu v dejinách mineralógických výskumov na Slovensku v tom období zohral Ján Ehrenreich Fichtel ( 1723 - 1795 ). Hoci bol právnik a advokát s veľkým zanietením sa zaoberal prírodnými vedami najmä mineralógiou a geológiou. Jeho práce sú jedným z najčastejšie používaných prameňov pre novších autorov.