Názov minerálu : achát Sio2, veľkosť 9cm x 6cmLokalita nálezu : Veľký lom, Kvetnica pri Poprade, Slovensko
Majiteľ achátu : deti z mineralogického krúžku pri Základnej škole Jarná v Poprade.
Rok nálezu : Jún 2009.
sobota 22. augusta 2009
sobota 8. augusta 2009
Internetové Múzeum minerálov č.93 - mandľa
Čitateľom týchto stránok si dovoľujem predstaviť naozajstný kúsok gigantickej mandle ( vajce, bochník ), ktorá má veľkosť 25cm a výšku 15cmoproti nej je malá mandľa o veľkosti 5cm úplným trpaslíkom. Je to takzvaný Dávid a Goliaš. Preto som ich tak nazval, že až po rozrezaní sa ukáže ich výplň, ktoré môžu mať zaujímavú textúru, ale môžu byť vyplnené aj jednoducho.
Majiteľom veľkej mandle je zástupca vedúceho Veľkého lomu v Kvetnici pri Poprade.
streda 5. augusta 2009
Internetové Múzeum minerálov č. 92- pazúrik
Názov : pazúrik
Patrí medzi sedimentárne horniny. Je to odroda rohovca. Pazúrik ma štiepateľnosť lastúrového lomou. Je odolný voči zvetrávaniu, preto môže tvoriť hrubé vrstvy plážového štrku. Neobsahuje žiadne zrna. Jeho hlavnou zložkou je chalcedón.
Lokalita : pláž Vodice Chorvátsko.
Rok nálezu : 1997
Internetové Múzeum minerálov č.91- mastenec.
Názov minerálu : Mastenec ( Talk )Chemické zloženie : je to vrstevnatý silikát.
Farba : môže byť biely( máme v našom krúžku na výstavke minerálov), sivý, zelený, ktorý vytára celistvé vrstevnaté masy.
Tvrdosť - Je mimoriadne mäkký v Mohsovej stupnici mu patrí prvé miesto. Urobíme vryp nechtom.
Lesk - sklovitý, na dotyk je mastný.
Štiepateľnosť - dokonalá má nerovný lom.
Nachádza sa v mastencových bridliciach, v serpentinitoch a kremitých dolomitoch.
Lokalita nálezu: tento kúsok mastenca sme našli s deťmi pri štátnej ceste v smere na Hranovnicu pri M -lome Kvetnice pri Poprade. ( pravdepodobne dovezený z neznámej lokality a obnsahuje malé kryštály pyritu )
pondelok 3. augusta 2009
Geológia stručne.
Geológia študuje zemskú kôru, ktorú delíme na:
- Všeobecnu geológiu, ktorá sa zaoberá nerestnou štruktúrou v zemskej kôre a skúma účinok síl, ktoré pôsobia na zemskú kôru.
- Historickú geológiu, ktorá skúma vznik Zeme je vývoj a organizmov na nej žijúcich.
Zem sa skladá z týchto vrstiev :
- Litosféra: je to vrchná časť, ktorá siaha do hĺbky asi 90 km, jej vrchnú vrstvu nazývame kôra, ktorá približne siaha do hĺbky 30 - 34 km.
- Vonkajší plášť Zeme: siaha do hĺbky 640 - 650 km.
- Vnútorný plášť Zeme: siaha do hĺbky 2885 km.
- Vonkajšie jadro: siaha od vnútorného plášťa do hĺbky asi 5100 km, ktoré sa len predpokladá, že je tekuté.
- Vnútorné jadro Zeme: siaha od vonkajšieho jadra do stredu zeme a je podľa odhadov tuhé zo železa a niklu.
Geologické útvary a ich porovnanie trvania na jednú hodinu:
1, Hviezdne štádium- počiatok trvania nie je známe, predpokladá sa asi 24 minút z jednej hodiny.
2, Prahory - odhad trvania asi 3 miliardy rokov a predpokladá sa asi 22 minút z jednej hodiny.
3, Starohory- predpoklad trvania asi 900 miliónov rokov a je to približne 8,5 minúty z jednej hodiny.
4, Prvohory- predpoklad trvania 350 miliónov rokov a z jednej hodiny na porovnanie je to asi 3,6 minúty z jednej hodiny.
5, Druhohory- predpoklad trvania asi 140 miliónov rokov a z jednej hodiny na porovnanie je to asi 1,7 minúty z jednej hodiny.
6, Treťohory- predpoklad trvania asi 60 miliónov rokov a z jednej hodiny na porovnanie je to asi 0,7 minúty z jednej hodiny.
7, Štvrtohory čo je už vek človeka- predpoklad trvania asi 1 milión rokov, čo predstavuje asi 0,7 sekundy z jednej hodiny.
Na určovanie veku hornín a ich skameneliny slúži merací prístroj tandentron ( uhlíková metóda merania ), ktorý dokáže z 1 mg materiálu určiť vek s presnosťou na 40 tisíc rokov.
- Všeobecnu geológiu, ktorá sa zaoberá nerestnou štruktúrou v zemskej kôre a skúma účinok síl, ktoré pôsobia na zemskú kôru.
- Historickú geológiu, ktorá skúma vznik Zeme je vývoj a organizmov na nej žijúcich.
Zem sa skladá z týchto vrstiev :
- Litosféra: je to vrchná časť, ktorá siaha do hĺbky asi 90 km, jej vrchnú vrstvu nazývame kôra, ktorá približne siaha do hĺbky 30 - 34 km.
- Vonkajší plášť Zeme: siaha do hĺbky 640 - 650 km.
- Vnútorný plášť Zeme: siaha do hĺbky 2885 km.
- Vonkajšie jadro: siaha od vnútorného plášťa do hĺbky asi 5100 km, ktoré sa len predpokladá, že je tekuté.
- Vnútorné jadro Zeme: siaha od vonkajšieho jadra do stredu zeme a je podľa odhadov tuhé zo železa a niklu.
Geologické útvary a ich porovnanie trvania na jednú hodinu:
1, Hviezdne štádium- počiatok trvania nie je známe, predpokladá sa asi 24 minút z jednej hodiny.
2, Prahory - odhad trvania asi 3 miliardy rokov a predpokladá sa asi 22 minút z jednej hodiny.
3, Starohory- predpoklad trvania asi 900 miliónov rokov a je to približne 8,5 minúty z jednej hodiny.
4, Prvohory- predpoklad trvania 350 miliónov rokov a z jednej hodiny na porovnanie je to asi 3,6 minúty z jednej hodiny.
5, Druhohory- predpoklad trvania asi 140 miliónov rokov a z jednej hodiny na porovnanie je to asi 1,7 minúty z jednej hodiny.
6, Treťohory- predpoklad trvania asi 60 miliónov rokov a z jednej hodiny na porovnanie je to asi 0,7 minúty z jednej hodiny.
7, Štvrtohory čo je už vek človeka- predpoklad trvania asi 1 milión rokov, čo predstavuje asi 0,7 sekundy z jednej hodiny.
Na určovanie veku hornín a ich skameneliny slúži merací prístroj tandentron ( uhlíková metóda merania ), ktorý dokáže z 1 mg materiálu určiť vek s presnosťou na 40 tisíc rokov.
nedeľa 2. augusta 2009
Mineralógia stručne.
Mineralógia sa zaoberá skúmaním nerastov čiže minerálov. Skúmaním ich od seba rozlišujeme a určujeme. Základnými znakmi sú :
1. Tvar a, kryštály, ulomky - kryštalická sústava je -
- trojklonná
- jednoklonná
- kosoštvorcová
- štvorcová
- šesťuholníková
- trojuholníková
- kocková
b, kryštalické zhluky - bývajú spojené pevnejšie, majú pravidelné ohraničené agregáty
c, beztvaré minerály - nemajú pravidelný tvar
2. Farba - najtypickejšia vlastnosť minerálov.
3. Priezračnosť - podľa toho , ako prepúšťajú svetlo a vidíme cez ne napr. krištáľ, topás, polopriezračné - smaragd, sfalerit, nepriezračné -pyrit, magnetit.
4. Lesk- závisí od množstva odrazeného svetla. Poznáme lesk:
- sklenený - fluorit, kremeň
- diamantový - diamant, kasiterit
- polokovový - hematit, rumelka
- kovový - antimon, pyrit
- mastný - mastenec, síra
- perleťový - sadrovec, sľuda
5. Vryp - farba prášku, ktorý sa vytvorí pri zarypnutí do minerálu.
6.Štiepateľnosť - schopnosť kryštálov štiepať sa pozdĺž kryštálových plôch. Štiepateľnosť býva :
- výborná - sľudy
- veľmi dobrá - kalcit
- dobrá - fluorit
nedokonalá - apatit
- veľmi nedokonalá - železo
7. Tvrdosť- je odpor, ktorý kladie nerast iného telesa bez toho aby sa zlomil. Na presné meranie tvrdosti sa používajú sklerometre. na vyjadrenie tvrdosti sa používa Mohsová stupnica tvrdosti:
1. mastenec - urobíme vryp nechtom
2. kamenná soľ- urobíme vryp nechtom
3. kalcit - urobíme vryp medenou ihlou
4. fluorit - urobíme vryp nožom
5. apatit - urobíme vryp nožom
6. ortoklas - vryp dokážeme urobiť tvrdým pilníkom- rýpe sklo
7. kremeň - vryp dokážeme urobiť tvrdým pilníkom - rýpe sklo
8. topas - pri kresaní s oceľou iskria- rýpe sklo
9. korund- pri kresaní s oceľou iskria - rýpe sklo
10.diamant- pri kresaní s oceľou iskria- rýpe sklo
8. Hustota - udáva o koľko je objem nerastu ťažší ako rovnaký objem destilovanej vody 4 ° C teploty.
9. Pružnosť - je schopnosť nerastu zachovať pôvodný tvar a polohu po tom, ako prestane pôsobiť sila, ktorá ho deformuje. Po prekročení medze pružnosti sa nerast láme.
Triedenie minerálov : je 3500 nerastných druhov z toho je 30 veľmi rozšírených a asi 250 má hospodársky význam.
Minerály rozdeľujeme do týchto tried:
1. prvky - patria sem : zlato, striebro, meď, železo, platina, prípadne zliatiny aj nekovy - ako arzén, síra, tuha, diamant, ortuť.
2. Sulfidy - sú zlúčeniny kovových a polokovových prvkov napr: pyrit, chalkopyrit, arzenopyrit, argenit.
3. Halogenidy - sú zlúčeniny kovov s halovými prvkami a patria sem : kamenná soľ, fluorit, kryolit atď.
4. Oxidy a hydroxidy - tvoria ju tvoria ju bezvodné a vodnaté zlúčeniny kyslíka s kovovými a nekovovými prvkami - patrí sem : niekoľko železných rúd železa, mangánu, cínu, - hematit, magnetit, kasiterit i niektoré drahokamy ako rubín, zafír, achát i kremeň.
5. Uhličitany, dusičnany a boritany - patria sem : kalcit, malachit, siderit, magnezit
dusičnany - soli kyseliny dusičnej
boritany - borax, boracit, colemanit.
6. Sírany - veľká trieda minerálov nekovového vzhľadu a nízkou tvrdosťou. Vznikajú v morskej vody a rozkladom sírnikov. patria sem : baryt, sadrovec, anhydrit, celestín.
7. Fosforečnany - rozsiahla trieda nerastov vyskytujúcich sa takmer vo všetkých horninách patria sem : apatit, monazit, mimetezit, vanadinit, erytrín.
8. Kremičitany - silikáty- najrozširenejšia trieda minerálov, tvoriacich takmer 80 % zemskej kôry. Vznikajú kryštalizáciau z roztokov, alebo z magmy.Patria sem : olivín, granáty, turmalín, pyroxény, amfiboly, živce, zeolity.
9. Minerály organického pôvodu - ide prevažne o uhľovodíky a živce. Patria sem fichtelit, ozekerit, ropa, uhlie, asfalt.
1. Tvar a, kryštály, ulomky - kryštalická sústava je -
- trojklonná
- jednoklonná
- kosoštvorcová
- štvorcová
- šesťuholníková
- trojuholníková
- kocková
b, kryštalické zhluky - bývajú spojené pevnejšie, majú pravidelné ohraničené agregáty
c, beztvaré minerály - nemajú pravidelný tvar
2. Farba - najtypickejšia vlastnosť minerálov.
3. Priezračnosť - podľa toho , ako prepúšťajú svetlo a vidíme cez ne napr. krištáľ, topás, polopriezračné - smaragd, sfalerit, nepriezračné -pyrit, magnetit.
4. Lesk- závisí od množstva odrazeného svetla. Poznáme lesk:
- sklenený - fluorit, kremeň
- diamantový - diamant, kasiterit
- polokovový - hematit, rumelka
- kovový - antimon, pyrit
- mastný - mastenec, síra
- perleťový - sadrovec, sľuda
5. Vryp - farba prášku, ktorý sa vytvorí pri zarypnutí do minerálu.
6.Štiepateľnosť - schopnosť kryštálov štiepať sa pozdĺž kryštálových plôch. Štiepateľnosť býva :
- výborná - sľudy
- veľmi dobrá - kalcit
- dobrá - fluorit
nedokonalá - apatit
- veľmi nedokonalá - železo
7. Tvrdosť- je odpor, ktorý kladie nerast iného telesa bez toho aby sa zlomil. Na presné meranie tvrdosti sa používajú sklerometre. na vyjadrenie tvrdosti sa používa Mohsová stupnica tvrdosti:
1. mastenec - urobíme vryp nechtom
2. kamenná soľ- urobíme vryp nechtom
3. kalcit - urobíme vryp medenou ihlou
4. fluorit - urobíme vryp nožom
5. apatit - urobíme vryp nožom
6. ortoklas - vryp dokážeme urobiť tvrdým pilníkom- rýpe sklo
7. kremeň - vryp dokážeme urobiť tvrdým pilníkom - rýpe sklo
8. topas - pri kresaní s oceľou iskria- rýpe sklo
9. korund- pri kresaní s oceľou iskria - rýpe sklo
10.diamant- pri kresaní s oceľou iskria- rýpe sklo
8. Hustota - udáva o koľko je objem nerastu ťažší ako rovnaký objem destilovanej vody 4 ° C teploty.
9. Pružnosť - je schopnosť nerastu zachovať pôvodný tvar a polohu po tom, ako prestane pôsobiť sila, ktorá ho deformuje. Po prekročení medze pružnosti sa nerast láme.
Triedenie minerálov : je 3500 nerastných druhov z toho je 30 veľmi rozšírených a asi 250 má hospodársky význam.
Minerály rozdeľujeme do týchto tried:
1. prvky - patria sem : zlato, striebro, meď, železo, platina, prípadne zliatiny aj nekovy - ako arzén, síra, tuha, diamant, ortuť.
2. Sulfidy - sú zlúčeniny kovových a polokovových prvkov napr: pyrit, chalkopyrit, arzenopyrit, argenit.
3. Halogenidy - sú zlúčeniny kovov s halovými prvkami a patria sem : kamenná soľ, fluorit, kryolit atď.
4. Oxidy a hydroxidy - tvoria ju tvoria ju bezvodné a vodnaté zlúčeniny kyslíka s kovovými a nekovovými prvkami - patrí sem : niekoľko železných rúd železa, mangánu, cínu, - hematit, magnetit, kasiterit i niektoré drahokamy ako rubín, zafír, achát i kremeň.
5. Uhličitany, dusičnany a boritany - patria sem : kalcit, malachit, siderit, magnezit
dusičnany - soli kyseliny dusičnej
boritany - borax, boracit, colemanit.
6. Sírany - veľká trieda minerálov nekovového vzhľadu a nízkou tvrdosťou. Vznikajú v morskej vody a rozkladom sírnikov. patria sem : baryt, sadrovec, anhydrit, celestín.
7. Fosforečnany - rozsiahla trieda nerastov vyskytujúcich sa takmer vo všetkých horninách patria sem : apatit, monazit, mimetezit, vanadinit, erytrín.
8. Kremičitany - silikáty- najrozširenejšia trieda minerálov, tvoriacich takmer 80 % zemskej kôry. Vznikajú kryštalizáciau z roztokov, alebo z magmy.Patria sem : olivín, granáty, turmalín, pyroxény, amfiboly, živce, zeolity.
9. Minerály organického pôvodu - ide prevažne o uhľovodíky a živce. Patria sem fichtelit, ozekerit, ropa, uhlie, asfalt.
Petrológia stručne.
Petrológia sa zaoberá výskumom hornín. Horniny sú látky zemskej kôry, ktoré obsahujú viacero minerálov.
Delia sa na:
1, Vyvreté horniny - vznikli kryštalizáciou z magmy z činných sopiek. Vyvreté horniny delíme na hlbinne a žilné. Stuhli pod zemským povrchom napr. granit, pegmatit, dranodiorit.
Vylevné - magma sa vyliala na zemský povrch napr. andezit, ryolit
2, Usadené horniny - vznikajú :
a, z rozrušených starších hornín po ich premiestnení sú to
- štrky, zlepence, brekcie
- piesky, pieskovce
- prachovce
- ílovce, íly, ílovité bridlice.
b, nahromadením organických zvyškov rastlín, alebo živočíchov - vznikajú tak organogénne vápence a kremité horniny. Z odumrelých rastlín a živočíchov, vznikli horľavé usadeniny napr. uhlie a rašelina, zo živočíchov napr. ropa, zemný plyn.
c, chemickým vyražaním vo vode.
a, uhličitanové usadeniny - vápenec, travertín, žriedlovec
b, železné, mangánové rudy - limonit, chamozit, sedimentárne mangánové rudy.
c, soľné ložiska - kamenná soľ, sylvín, karnalit
d, kremité usadeniny - opál, limno - kvarcit
e, fosforečné usadeniny - fosforit
3. Premenené horniny ( metamorfované ) - vznikajú premenou vyvretých usadených, alebo už predtým premenených hornín. Premenu spôsobujú : teplo, tlak, chemická aktivita roztokov a plynov.
Hlavné sú :
a, dotyková premena - teplota, tlak a vznikajú tak rohovce, erlány, porcelanity.
b, oblastná premena - uplatňujú sa tu všetky činitele, vznikajú tak napr. fylity, svory, ortoruly, pararuly, hadce.
Delia sa na:
1, Vyvreté horniny - vznikli kryštalizáciou z magmy z činných sopiek. Vyvreté horniny delíme na hlbinne a žilné. Stuhli pod zemským povrchom napr. granit, pegmatit, dranodiorit.
Vylevné - magma sa vyliala na zemský povrch napr. andezit, ryolit
2, Usadené horniny - vznikajú :
a, z rozrušených starších hornín po ich premiestnení sú to
- štrky, zlepence, brekcie
- piesky, pieskovce
- prachovce
- ílovce, íly, ílovité bridlice.
b, nahromadením organických zvyškov rastlín, alebo živočíchov - vznikajú tak organogénne vápence a kremité horniny. Z odumrelých rastlín a živočíchov, vznikli horľavé usadeniny napr. uhlie a rašelina, zo živočíchov napr. ropa, zemný plyn.
c, chemickým vyražaním vo vode.
a, uhličitanové usadeniny - vápenec, travertín, žriedlovec
b, železné, mangánové rudy - limonit, chamozit, sedimentárne mangánové rudy.
c, soľné ložiska - kamenná soľ, sylvín, karnalit
d, kremité usadeniny - opál, limno - kvarcit
e, fosforečné usadeniny - fosforit
3. Premenené horniny ( metamorfované ) - vznikajú premenou vyvretých usadených, alebo už predtým premenených hornín. Premenu spôsobujú : teplo, tlak, chemická aktivita roztokov a plynov.
Hlavné sú :
a, dotyková premena - teplota, tlak a vznikajú tak rohovce, erlány, porcelanity.
b, oblastná premena - uplatňujú sa tu všetky činitele, vznikajú tak napr. fylity, svory, ortoruly, pararuly, hadce.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)