Mineralógia sa zaoberá skúmaním nerastov čiže minerálov. Skúmaním ich od seba rozlišujeme a určujeme. Základnými znakmi sú :
1. Tvar a, kryštály,
ulomky - kryštalická sústava je -
-
trojklonná-
jednoklonná-
kosoštvorcová- štvorcová
- šesťuholníková
-
trojuholníková-
kockováb, kryštalické zhluky - bývajú spojené pevnejšie, majú pravidelné ohraničené agregáty
c, beztvaré minerály - nemajú pravidelný tvar
2. Farba - najtypickejšia vlastnosť minerálov.
3. Priezračnosť - podľa toho , ako prepúšťajú svetlo a vidíme cez ne napr. krištáľ, topás,
polopriezračné - smaragd,
sfalerit, nepriezračné -pyrit, magnetit.
4. Lesk- závisí od množstva odrazeného svetla. Poznáme lesk:
- sklenený - fluorit, kremeň
- diamantový - diamant,
kasiterit-
polokovový - hematit, rumelka
- kovový -
antimon, pyrit
- mastný - mastenec, síra
- perleťový - sadrovec, sľuda
5. Vryp - farba prášku, ktorý sa vytvorí pri
zarypnutí do minerálu.
6.Štiepateľnosť - schopnosť kryštálov štiepať sa pozdĺž kryštálových plôch. Štiepateľnosť býva :
- výborná - sľudy
- veľmi dobrá - kalcit
- dobrá - fluorit
nedokonalá -
apatit- veľmi nedokonalá - železo
7. Tvrdosť- je odpor, ktorý kladie nerast iného telesa bez toho aby sa zlomil. Na presné meranie tvrdosti sa používajú
sklerometre. na vyjadrenie tvrdosti sa používa
Mohsová stupnica tvrdosti:
1. mastenec - urobíme vryp nechtom
2. kamenná soľ- urobíme vryp nechtom
3. kalcit - urobíme vryp medenou ihlou
4. fluorit - urobíme vryp nožom
5.
apatit - urobíme vryp nožom
6.
ortoklas - vryp dokážeme urobiť tvrdým pilníkom- rýpe sklo
7. kremeň - vryp dokážeme urobiť tvrdým pilníkom - rýpe sklo
8.
topas - pri kresaní s oceľou iskria- rýpe sklo
9. korund- pri kresaní s oceľou iskria - rýpe sklo
10.diamant- pri kresaní s oceľou iskria- rýpe sklo
8. Hustota - udáva o koľko je objem nerastu ťažší ako rovnaký objem
destilovanej vody 4 ° C teploty.
9. Pružnosť - je schopnosť nerastu zachovať pôvodný tvar a polohu po tom, ako prestane pôsobiť sila, ktorá ho deformuje. Po prekročení medze pružnosti sa nerast láme.
Triedenie minerálov : je 3500 nerastných druhov z toho je 30 veľmi rozšírených a asi 250 má hospodársky význam.
Minerály rozdeľujeme do týchto tried:
1. prvky - patria sem : zlato, striebro, meď, železo, platina, prípadne zliatiny aj nekovy - ako arzén, síra, tuha, diamant, ortuť.
2. Sulfidy - sú zlúčeniny kovových a
polokovových prvkov napr: pyrit, chalkopyrit,
arzenopyrit,
argenit.
3.
Halogenidy - sú zlúčeniny kovov s halovými prvkami a patria sem : kamenná soľ, fluorit, kryolit atď.
4. Oxidy a hydroxidy - tvoria ju tvoria ju bezvodné a vodnaté zlúčeniny kyslíka s kovovými a
nekovovými prvkami - patrí sem : niekoľko železných rúd železa, mangánu, cínu, - hematit, magnetit,
kasiterit i niektoré
drahokamy ako rubín, zafír, achát i kremeň.
5. Uhličitany, dusičnany a
boritany - patria sem : kalcit, malachit, siderit, magnezit
dusičnany - soli kyseliny dusičnej
boritany -
borax,
boracit,
colemanit.
6. Sírany - veľká trieda minerálov
nekovového vzhľadu a nízkou tvrdosťou. Vznikajú v morskej vody a rozkladom sírnikov. patria sem : baryt, sadrovec,
anhydrit,
celestín.
7.
Fosforečnany - rozsiahla trieda nerastov
vyskytujúcich sa takmer vo všetkých horninách patria sem :
apatit,
monazit,
mimetezit,
vanadinit,
erytrín.
8. Kremičitany - silikáty-
najrozširenejšia trieda minerálov,
tvoriacich takmer 80 % zemskej kôry. Vznikajú
kryštalizáciau z roztokov, alebo z magmy.Patria sem :
olivín, granáty,
turmalín,
pyroxény, amfiboly, živce, zeolity.
9. Minerály organického pôvodu -
ide prevažne o uhľovodíky a živce. Patria sem
fichtelit,
ozekerit, ropa, uhlie, asfalt.