sobota 1. augusta 2009

Z dejín minerálov Slovenska prvá časť.




Pracovníčka knihovne Evanjelického Lýcea v Kežmarku p. Slavičková a kniha od Georga Agricolu.
























Už v dávnych časoch pri svetle olejových kahancov ponúkali útroby baní mnohým generáciám baníkov nezabudnuteľné scenérie pri pohľade na trblietajúce sa kryštály najrozmanitejších minerálov v dutinách rudných žíl. Systematickejšie štúdium slovenských minerálov, skúmanie ich martologických a fyzikálných vlastnosti a chemického zloženia sa začalo až od polovice 18. storočia. Najstaršie zmienky nachádzame v práci Mikuláša Oláha Hungaria, uverejnenej roku 1536 , v ktorej uvádza stručné mineralogické údaje banských miest Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice, Kremnice, Novej Bane, Banskej Belej, Ľubietovej a Pukanca. Zmieňuje sa aj o baniach na striebro medzi Nižnou Slanou a okolím Hornádskej doliny, Smolníka a Rožňavy. O baníctve a mineralógií vyšlo r. 1556 epochálne dielo jáchymovského rodáka Georga Agricolu ( 1490 - 1555 ) s názvom Dere metallica líbri XII. Nachádzame v ňom aj údaje o dnešnom území Slovenska.Musím upozorniť čitateľov, že toto dielo je uložené v knižnici Evanjelického Lýcea v Kežmarku ako jediné na Slovensku a pre jeho vzácnosť je možné s ním pracovať podľa prísnych bezpečnostných podmienok. Agricola v ňom opisuje napr. ťažbu striebra z olovených rúd v Banskej Štiavnici, zlata a striebra v Pukanci, získavanie cementačnej medi z banských vôd Španej Doline, Smolníku a iné. Autor najprv svoje diela nakreslil, potom podľa nich postupoval drevorytec a až tak sa obraz dostal na papier knihy. Keď som si uvedomil prácnosť spracovania dvanástich kníh Agricolu a ďalších autorov, ktorých diela som si mohol preštudovať bol som vďačný, že na Slovensku je jediná historická knižnica, ktorú navštevujú nielen študenti, ale vedomosti tu získavajú aj osobnosti vedeckej obce. Svoje študijné vedomosti, ktoré som načerpal v tejto knižnici teraz zhrniem do tohto článku a verím, že budem jeden z ľudí, ktorý sa pokúsil úspešne zaoberať dejinami mineralógie.



Veľký význam mali pre výskum slovenských minerálov zahraničný cestovatelia, ktorí od začiatku 17. storočia ako napríklad anglický cestovateľ J.B. Merin, ktorý r. 1616 o baniach na strednom slovensku spracoval v cestopise s názvom Journey to the mines in Hungary. Najstaršie správy o slovenských mineráloch mali byť údajne v diele banskoštiavnického kráľovského banského lekára Prokopa Bonanusa s názvom De admirandis Hungarias rebus. Ďalšiu štúdijnu cestu po Uhorskú podnikol v rokoch 1669 - 1670 anglický cestovateľ Edvard Brown, ktorý poznatky z tejto cesty uverejnil v cestopise Na account of several travel in Hungaria vydanej r. 1677. Poznatky o slovenských mineráloch a ložiskách spracoval vo viac ako 30 štúdiach nemecký lekár Franz Ernest Brukemann ( 1696 - 1754 ) člen Cisárskej akadémie prírodných zvláštnosti a roku 1724 ich zverejnil v diele magnália Dei in locis subterraneis. V ňom postupne opísal výskyt nerastných surovín rudnej povahy a ich minerály z Banskej Štiavnice, Kremnice, Tajova, Špania Dolina, Dobšiná, Boca, Nižná Slaná, Hornádu, Spišskej Novej Vsi, Solivaru, Smolníka, Rožňavy, Gelnice atď.






Výrazný obrat v rozvoji poznatkov o slovenských mineráloch zaznamenávame od polovice 18. storočia, keď začali vychádzať odborne písomné správy od Ignáca Borna ( 1742 - 1791 ), asesor pražského mincového úradu. Born r. 1772 v Prahe vydal katalóg svojej zbierky minerálov Lithopyllacium Bornianum. Mohutný rozvoj mineralógie v celosvetovom meradle v druhej polovici 18. storočia nezostal bez odozvy ani na banskoštiavnickej Banskej akadémií. Od jej založenia, keď bol dekrétom Dvorskej komory vo Viedni z 9. júna 1763 Nikolaus Joseph Jacgiun ( 1727 - 1817 ) vymenovaný za prvého profesora a súčasne za vedúceho prvej katedry chémie, mineralógie a metalurgie, vládol na akadémií čulý život, ktorý v tom období a potom aj v 19. storočí udával tempo vedeckému skúmaniu minerálov na dnešnom Slovensku.




Zásluhou profesorov a absolventov akadémie a ich širokého vedeckého styku s významnými centrami v celej Európe, mal mineralogický výskum na Slovensku vysokú vedeckú úroveň. M.J.Jacgin, ktorý pôsobil v Banskej Štiavnici do roku 1769, vybudoval prvú súbornú mineralogickú zbierku a položil základy výučby mineralógie. jeho nástupcom na katedre bol mineralóg, lekár, metalurg, botanik a entomológ Giovanni Antonio Scupolli ( 1723 - 1788 ), ktorý pôsobil v Banskej Štiavnici v rokoch 1769 - 1799. Preskúmal minerály z rozličných hľadísk, pričom najviac si všímal tvar, farbu, paragenézu a podrobne ich zapísal do systému. V ňom zaznamenal štôlňu z ktorej minerály pochádzali a najkrajšie dal starostlivo nakresliť, aby ich mohol zobraziť v medirytinách. Náčrty kryštálov, ktoré vyhotovil bez akéhokoľvek merania, patria medzi prvé a najkrajšie vyobrazenia minerálov na Slovensku. Dôležitú úlohu v dejinách mineralógických výskumov na Slovensku v tom období zohral Ján Ehrenreich Fichtel ( 1723 - 1795 ). Hoci bol právnik a advokát s veľkým zanietením sa zaoberal prírodnými vedami najmä mineralógiou a geológiou. Jeho práce sú jedným z najčastejšie používaných prameňov pre novších autorov.














Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára