Jedným z najaktívnejších a najznámejších slovenských mineralógov v prvej polovici 19. storočia bol
Kristian Andrej
Zipser ( 1783 - 1864 ), ktorý pôsobil v Banskej Štiavnici v rokoch 1810 - 1864. Pomáhal aj pri založení Uhorskej
geologickej spoločnosti r. 1850. Zostavil mineralogicko-
topograficku príručku
Versuch eins topographische -
mineralogoschen Handbuches von
Unrern a opísal v nej 258
mineralogických nálezísk, z toho 148 zo Slovenska.
Významnú úlohu vo vývoji chemického výskumu minerálov na Slovensku zohral profesor Banskej akadémie v Banskej Štiavnici Alojz
Wehrle ( 1793 - 1835 ), člen
Mineralogickej spoločnosti v Jene od roku 1821, ktorý našiel podrobným výskumom a chemickým rozborom vzácny minerál
tetradymit z lokality Župkov pri Žarnovici. Získal si veľkú úctu a za veľké zásluhy anglický mineralóg
Huot nazval r. 1841 na jeho počesť vzácny minerál telúr a
bizmut nájdený na haldách starého banského závodu
Borszonyi wehrlitom.
Druhým významným centrom
mineralogických výskumov bol Kežmarok. Na jeho
pravoslávnom lýceu pôsobilo viacero významných prírodovedcov, ako Adam
Potkonický ( ? - 1820 ) autor práce o železných rudách a cementačnej medi, Ján
Asbóth ( 1768 - 1823 ),
Kristian Generisch ( 1759 - 1825 ) a ďalší. Veľmi aktívnym členom
Mineralogickej spoločnosti v Jene bol Karol Juraj Rumy ( 1780 - 1847 ) zo Spišskej Novej Vsi. Dvakrát
navštívil Slovensko aj
preslávny rakúsky mineralóg
Friedrich Mohs a až do smrti významne vplýval na rozvoj
mineralogických výskumov na Slovensku. Mal veľký vplyv aj na výučbu mineralógie na banskej akadémií v Banskej Štiavnici, kde sa zásluhou profesora
Werleho uplatnila a
udomácnila jeho systematika minerálov.
Zásluhou Mohsa sa na Slovensku začala jedna z najvýznamnejších etáp rozvoja
geognosticko -
oryktognostických výskumov.
Carl Martini zo
Schneebergu v Sasku upozornil svojím štúdiom na
mineralogické zvláštnosti drúzy
snehobieleho a žltobieleho
launontitu,
nadchádzajúceho sa spolu s
chabazitom pri olovenej hute neďaleko Banskej Štiavnice,
kollyrit v puklinách andezitu pri šachte Štefan na
Podsitianskej, červené jaspisy a strapcovité
mliečno biele chalcedóny v ryolite pri
Sklenných Tepliciach. Roku 1818
mineralog Francois Sulpice Beudant ( 1787 - 1852 ), opísal minerály z náleziska drahého opálu severne od Červenice, kde zistil, že žilky opálu možno nájsť najmä v tufe a
konglemerate.
Beudant opísal tri druhy
opálu - drahý. sklenený a
mliečny. Jeho dielo
Voyage minéralogique et géologique en Hongrie ( Paríž 1822 ) je pre poznanie slovenských minerálov jedným z najhonosnejších.
Jedným z najaktívnejších a najznámejších slovenských mineralógov v prvej polovici 19. storočia bol Kristian Andrej Zipser ( 1783 - 1864 ), ktorý pôsobil v Banskej Štiavnici v rokoch 1810 - 1864. Pomáhal aj pri založení Uhorskej geologickej spoločnosti r. 1850. Zostavil mineralogicko- topograficku príručku Versuch eins topographische - mineralogoschen Handbuches von Unrern a opísal v nej 258 mineralogických nálezísk, z toho 148 zo Slovenska. Významnú úlohu vo vývoji chemického výskumu minerálov na Slovensku zohral profesor Banskej akadémie v Banskej Štiavnici Alojz Wehrle ( 1793 - 1835 ), člen Mineralogickej spoločnosti v Jene od roku 1821, ktorý našiel podrobným výskumom a chemickým rozborom vzácny minerál tetradymit z lokality Župkov pri Žarnovici. Získal si veľkú úctu a za veľké zásluhy anglický mineralóg Huot nazval r. 1841 na jeho počesť vzácny minerál telúr a bizmut nájdený na haldách starého banského závodu Borszonyi wehrlitom.
Druhým významným centrom mineralogických výskumov bol Kežmarok. Na jeho pravoslávnom lýceu pôsobilo viacero významných prírodovedcov, ako Adam Potkonický ( ? - 1820 ) autor práce o železných rudách a cementačnej medi, Ján Asbóth ( 1768 - 1823 ), Kristian Generisch ( 1759 - 1825 ) a ďalší. Veľmi aktívnym členom Mineralogickej spoločnosti v Jene bol Karol Juraj Rumy ( 1780 - 1847 ) zo Spišskej Novej Vsi. Dvakrát navštívil Slovensko aj preslávny rakúsky mineralóg Friedrich Mohs a až do smrti významne vplýval na rozvoj mineralogických výskumov na Slovensku. Mal veľký vplyv aj na výučbu mineralógie na banskej akadémií v Banskej Štiavnici, kde sa zásluhou profesora Werleho uplatnila a udomácnila jeho systematika minerálov. Zásluhou Mohsa sa na Slovensku začala jedna z najvýznamnejších etáp rozvoja geognosticko - oryktognostických výskumov.
Carl Martini zo Schneebergu v Sasku upozornil svojím štúdiom na mineralogické zvláštnosti drúzy snehobieleho a žltobieleho launontitu, nadchádzajúceho sa spolu s chabazitom pri olovenej hute neďaleko Banskej Štiavnice, kollyrit v puklinách andezitu pri šachte Štefan na Podsitianskej, červené jaspisy a strapcovité mliečno biele chalcedóny v ryolite pri Sklenných Tepliciach. Roku 1818 mineralog Francois Sulpice Beudant ( 1787 - 1852 ), opísal minerály z náleziska drahého opálu severne od Červenice, kde zistil, že žilky opálu možno nájsť najmä v tufe a konglemerate. Beudant opísal tri druhy opálu - drahý. sklenený a mliečny. Jeho dielo Voyage minéralogique et géologique en Hongrie ( Paríž 1822 ) je pre poznanie slovenských minerálov jedným z najhonosnejších.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára