Baník vo svete umenia.

Prierez baňou podľa ľudového umelca Jozefa Červena z Banskej Štiavnice z roku 1930.

Baňa vo fľaši podľa ľudového umelca Jozefa Červena z roku 1930. Toto dielo je uložené v zbierke banského múzea v Banskej Štiavnici.

Rezbárske dielo ľudového umelca Alexandra Scholza z Kremnice r. 1977: Baník s čakanom.

Výzdoba drevených dverí baníckym znakom v Ochtinej z konca 18.storočia.

Stavaj hore, Honzo!

Na baňu klopajú,

keď neskoro prídeš,

farat ti nedajú.

Neskoro som prišiou,

fárat mi nedali,

ešte ma hutmanskou

palicou vyprali.

Táto stará banícka pieseň je zo zbierok Jána Kollára " Národné spievanky"z roku 1834. Táto pieseň takmer v nezmenenej podobe sa dostala do povedomia celého národa.V piesni sa hovorí o klopaní.

V minulosti bolo klopanie rozšírené vo všetkých rudných baniach na Slovensku. Klopadlo bolo umiestnené vo vežiach , na nádvorí banských závodov a bolo zhotovené z hrubej dosky s vyvŕtanými akustickými otvormi. Dreveným kladivom sa údermi vyludzovali zvukové efekty. V 16. storočí sa týmto spôsobom dorozumievali vzbúrení hodrušskí baníci.

V súčastnosti je klopanie už len príležitostným, symbolom pri slávnostných udalostiach: na deň baníkov, alebo na pohreb baníka.