Uhorský kráľ Štefana V. z roku 1271 pre Spišských Sasov udelil privilégium, milosti slobody, povinnosť platiť pozemkovú daň na sviatok sv. Martina, povinnosť zostaviť armádu s 5o ozbrojenými mužmi v prípade ohrozenia kráľovstva, voliť si spomedzi seba župana, richtára, ustanovovať si súdy, voliť si farárov, každý rok na Kvetenu nedeľu sú povinní prijať so všetkou úctou mincu kráľovskej komory, moc meniť peniaze, voľnosť na poliach, lesoch a hájoch, slobodne klčovať lesy a premieňať ich na úrodnú pôdu, s úctou musia prijať vyberačov pozemkových daní opatriť všetkými potravinami a potrebami dovtedy, kým nevyberú celú čiastku 300 hrivien . Ďalej dostali milosť kutať po rudách a kovoch v horách nájdené spracovávať a používať k vlastnej potrebe, bez uplatnenia kráľovského práva. Na základe kráľovského povolenia si Nemci založili novú obec pri Poprade s názvom Villa Theobonicolis, Deutschendorf. Splynutie oboch obcí v jednú je zakotvené aj v listine z roku 1317, ktorou Karol Róbert obnovil privilégia spišských Nemcov a v ktorej sa obec uvádza pod menom Poprad. V oblastí dnešnej Kvetnice pod Strieborným kopcom Nemci začali kutať po kovoch a raziť prvé bane, čo svedčí aj prvá písomná zmienka o bani na striebro z roku 1308.( Moje príspevky - Banské diela v Kvetnici pri Poprade.) Začínajú sa budovať obchodné cesty. Jedna cesta je smerom cez dnešnú Kvetnicu, Hranovnocu , Gemer, až na Balkán a druhá cez Poprad , Spišskú Sobotu, na východ až do Ruska. Štiavnické opátstvo zakladá pod vrcholom Zamčiska banícku osadu Stríž o ktorej sa zachovala najstaršia písomná zmienka z roku 1412. Usadlosť sa nachádzala východne od dnešnej Kvetnice pri Gánovskom potoku v úzkej dolinke pod Strieborným vrchom. Osada zanikla už okolo r. 1462 a keď v roku 1697 pripadlo toto územie Jezuitom, na mieste existoval už iba salaš a kamenné základy po niekdajšom osídlení, zreteľné ešte v r. 1740. Zásluhou Jezuitov banícka činnosť tu existuje naďalej ešte v 18. storočí a stopy po nej sú v časti lesa zvanej Hauschen zreteľné dodnes. Turzovci v spolupráci s nemeckou rodinou Fuggerovcov vytvorili obchodnú spoločnosť, ktorá ovládla predovšetkým obchod s meďou. V neďalekej Hranovnici vybudovali skladište medi - Kupferhaus, odkiaľ sa vyvážala furmankami. neskôr postavili vedľa starej hradskej cesty hostinec, ktorý slúžil povozníkom na odpočinok, občerstvenie a ochranu pred zbojníkmi. Roku 1831 zúrila na hornom Spiši cholera, tak sa v dnešnej Kvetnici zriadila morová Nemocnica. Tu však nemocných neliečili iba ich sústreďovali a prevážali na liečenie k Liptovu medzi obce Lučivná a Štrba. Po skončení cholery sa drevené budovy rozobrali a odpredali hostinskému za Spišskej Soboty p. Rainerovi.Vyššie hostinca na opačnej strane hradskej cesty stála budova na ustajnenie koni a záprahov.
Pripravujem ďalší článok : Koniec stredoveku pod Zámčiskom a začiatok novoveku v Kvetnici pri Poprade.
Popradský podnikateľ Dávid Huzs, Spišský župan Albín Csaky, Spišský biskup Juraj Csázka, stará horáreň Mesta Poprad s polovice 19. storočia.
