Znak Kvetnice pri Poprade.

Znak prímestskej časti Popradu - Kvetnice, tiež vystihuje túto lokalitu ako údolie plné kvetov. Niektoré som nafotil a teraz ich máte možnosť zhliadnuť prostredníctvom tohto príspevku. Prajem Vám príjemný zážitok z krás kvetnickej prírody, ktorá bola námetom pre maliarov, básnikov, hudobných skladateľov, divadelných dramaturgov, a nech je námetom do nášho divokého a epochálneho štýlu života. Nech sa tieto kvety stanú predlohou pozadia vašich počítačov, námetom pre úradníkov, zákonodarcov a nech sú symbolom mieru a pokoja.
( Kvetnické kvety v počte dvadsať obrázkov.)

Kvety z Kvetnice č.1

Kvety z Kvetnice č.2

Kvety z Kvetnice č.3

Kvety z Kvetnice č.4

Kvety z Kvetnice č.5

Kvety z Kvetnice č.6

Kvety z Kvetnice č. 7

Kvety z Kvetnice č.8

Kvety z Kvetnice č.9

Kvety z Kvetnice č.10

Kvety z Kvetnice č. 11

Kvety z Kvetnice č.12

Kvety z Kvetnice č.13

Kvety z Kvetnice č.14

Kvety z Kvetnice č.15

Kvety z Kvetnice č. 16

Kvety z Kvetnice č.17

Kvety z Kvetnice č.18

Kvety z Kvetnice č.19

Kvety z Kvetnice č.20

Z dejín minerálov Slovenska tretia časť.

Od štyridsiatych rokov 19. storočia mal veľký význam profesor mineralógie a geológie Wilhelm von Haidinger ( 1795 - 1871 ), ktorý optický preskúmal r. 1825 euchroit z Ľubietovej a o dva roky neskôr aragonit zo Španej Doliny, ďalej tetradymit zo Župkova, diaspor z okolia Banskej Belej a r. 1846 zriedkavý hauerit z Kalinky ( teraz Vígľašská Huta ). František Foetterle ( 1823 -1876 ) opísal drobné kryštály anatasu z bloku kremenca pri Banskej Štiavnici a fassait s pleonastom z Úškrtovej Doliny v Hodruši - Hámre.
Karol Hauer r. 1851 - 52 zverejnil 5 chemických analýz tetraedritu a schwazitu z Práča a Závadky, ktoré predstavujú prvú mineralogicko - chemickú analýzu špišsko - gemerských tetraedritov s určením obsahu S - síra , Cu -meď, Hg - ortuť, Sb - antimon, Ag - striebro.

Súhrnu typografickú - mineralogickú príručku, ktorá chýbala v celej Rakúsko - Uhorskej monarchií vypracoval Viktor Ritter von Zepharovich ( 1830 - 1890 ). Veľkým prínosom k poznaniu mineralogických pomerov na Slovensku v druhej polovici 19 - storočia a začiatkom 20. storočia boli týto mineralogovia a geológovia József Szabó ( 1822 - 1894 ), Jozsef Krenrer ( 1855 - 1920 ), František Schatarzik ( 1854 - 1927 ), Alexander Schmidt ( 1855 - 1904 ), Gustav Melczer ( 1869 - 1907 ), Vojtech Mauritz ( 1881 - 1947 ) a ďalší. Významnú úlohu pri opísaní nových minerálov zohrali kolektívy odborníkov pri Vysokých školách a výskumných ústavoch na Slovensku aj v Čechách, pracovníci Geologického prieskumu a banských závodov. Veľké množstvo mravčej práce pri objavovaní nových minerálov a nových výskytov na Slovensku vykonali aj aktívny zberatelia minerálov. Ešte zostáva množstvo práce pri poznávaní minerálnej pestrosti Slovenska, je ešte veľa nepreskúmaných lokalít. Sú teda stále otvorené možnosti objaviť vzácne minerály, prípadne úplne nové. Len aby sa ešte mal kto venovať mineralógií a geológií, keď baníctvo a ťažba v lomoch sú v úpadku a presadzujú sa nové priemyselné technológie na báze umelých hmôt?

Internetové Múzeum minerálov č. 90 - jaspis

Názov minerálu : jaspis SiO2
Farba minerálu : zelená

Názov minerálu : jaspis SiO2

Farba minerálu : červená

Jaspis sa v prírode vyskytuje bežne v rôznych horninách, väčšinou na styku s Vulkánmi, alebo magmatitmi. Má variabilné sfarbenie od červenej, žltej, žltohnedej až po zelenkastú farbu. V podstate ide o zmes kremeňa a chalcedónu s množstvom inklúzií iných minerálov, ako sú chlority, hematit, limonit a iné. Môže sa používať ako ozdobný, alebo dekoračný kameň. V okolí Popradu sa vyskytuje v Spišskej Teplici, Kvetnici a na úpätí Kežmarského štítu vo Vysokých Tatrách.

Chemické zloženie: oxid

Tvrdosť : 7 podľa Mohsovej stupnice.

Štiepateľnosť : žiadna

Lokalita: Veľký a Malý lom v Kvetnici pri Poprade.

Rok nálezu : 01.08.2009

Internetové Múzeum minerálov č.89 - pyrit

Názov minerálu : pyrit, veľkosť - 4 mm x 3 mm.
Chemické zloženie : sulfid
Štiepateľnosť : nezreteľná, lom je nerovný.
Lesk : kovový
Farba : čerstvý má svetlú strieborno žltú, zvetrávaním tmavne a menej sa leskne.
Tvrdosť : 6 - 6,5 Mohsovej stupnice.
Určovanie minerálu : je ľahké pre kockový tvar kryštálov, ktoré majú svetlejšiu farbu ako chlkopyrit.

Názov minerálu : pyrit, veľkosť 1mm x 1mm. Táto ukážka pyritu nie je muzeálna, ale vzácnejšia z dôvodu malého výskytu v tejto lokalite.
Lokalita : Malý lom v Kvetnici pri Poprade, horná etáž lomu. Štát -Slovensko
Rok nálezu : 01.08.2009

Internetové Múzeum minerálov č.88 - navertaný chalkopyrit

Názov minerálu : chalkopyrit s farebne premenlivým nádychom v tetraedrite, ktoré spôsobuje zvetrávanie a oxidácia minerálu.
Lokalita : M - lom, Kvetnica pri Poprade, Slovensko
Rok nálezu : 01.08.2009

Z dejín mineralov Slovenska druhá časť.

Jedným z najaktívnejších a najznámejších slovenských mineralógov v prvej polovici 19. storočia bol Kristian Andrej Zipser ( 1783 - 1864 ), ktorý pôsobil v Banskej Štiavnici v rokoch 1810 - 1864. Pomáhal aj pri založení Uhorskej geologickej spoločnosti r. 1850. Zostavil mineralogicko- topograficku príručku Versuch eins topographische - mineralogoschen Handbuches von Unrern a opísal v nej 258 mineralogických nálezísk, z toho 148 zo Slovenska. Významnú úlohu vo vývoji chemického výskumu minerálov na Slovensku zohral profesor Banskej akadémie v Banskej Štiavnici Alojz Wehrle ( 1793 - 1835 ), člen Mineralogickej spoločnosti v Jene od roku 1821, ktorý našiel podrobným výskumom a chemickým rozborom vzácny minerál tetradymit z lokality Župkov pri Žarnovici. Získal si veľkú úctu a za veľké zásluhy anglický mineralóg Huot nazval r. 1841 na jeho počesť vzácny minerál telúr a bizmut nájdený na haldách starého banského závodu Borszonyi wehrlitom.

Druhým významným centrom mineralogických výskumov bol Kežmarok. Na jeho pravoslávnom lýceu pôsobilo viacero významných prírodovedcov, ako Adam Potkonický ( ? - 1820 ) autor práce o železných rudách a cementačnej medi, Ján Asbóth ( 1768 - 1823 ), Kristian Generisch ( 1759 - 1825 ) a ďalší. Veľmi aktívnym členom Mineralogickej spoločnosti v Jene bol Karol Juraj Rumy ( 1780 - 1847 ) zo Spišskej Novej Vsi. Dvakrát navštívil Slovensko aj preslávny rakúsky mineralóg Friedrich Mohs a až do smrti významne vplýval na rozvoj mineralogických výskumov na Slovensku. Mal veľký vplyv aj na výučbu mineralógie na banskej akadémií v Banskej Štiavnici, kde sa zásluhou profesora Werleho uplatnila a udomácnila jeho systematika minerálov. Zásluhou Mohsa sa na Slovensku začala jedna z najvýznamnejších etáp rozvoja geognosticko - oryktognostických výskumov.

Carl Martini zo Schneebergu v Sasku upozornil svojím štúdiom na mineralogické zvláštnosti drúzy snehobieleho a žltobieleho launontitu, nadchádzajúceho sa spolu s chabazitom pri olovenej hute neďaleko Banskej Štiavnice, kollyrit v puklinách andezitu pri šachte Štefan na Podsitianskej, červené jaspisy a strapcovité mliečno biele chalcedóny v ryolite pri Sklenných Tepliciach. Roku 1818 mineralog Francois Sulpice Beudant ( 1787 - 1852 ), opísal minerály z náleziska drahého opálu severne od Červenice, kde zistil, že žilky opálu možno nájsť najmä v tufe a konglemerate. Beudant opísal tri druhy opálu - drahý. sklenený a mliečny. Jeho dielo Voyage minéralogique et géologique en Hongrie ( Paríž 1822 ) je pre poznanie slovenských minerálov jedným z najhonosnejších.

Z dejín minerálov Slovenska prvá časť.

Pracovníčka knihovne Evanjelického Lýcea v Kežmarku p. Slavičková a kniha od Georga Agricolu.

Už v dávnych časoch pri svetle olejových kahancov ponúkali útroby baní mnohým generáciám baníkov nezabudnuteľné scenérie pri pohľade na trblietajúce sa kryštály najrozmanitejších minerálov v dutinách rudných žíl. Systematickejšie štúdium slovenských minerálov, skúmanie ich martologických a fyzikálných vlastnosti a chemického zloženia sa začalo až od polovice 18. storočia. Najstaršie zmienky nachádzame v práci Mikuláša Oláha Hungaria, uverejnenej roku 1536 , v ktorej uvádza stručné mineralogické údaje banských miest Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice, Kremnice, Novej Bane, Banskej Belej, Ľubietovej a Pukanca. Zmieňuje sa aj o baniach na striebro medzi Nižnou Slanou a okolím Hornádskej doliny, Smolníka a Rožňavy. O baníctve a mineralógií vyšlo r. 1556 epochálne dielo jáchymovského rodáka Georga Agricolu ( 1490 - 1555 ) s názvom Dere metallica líbri XII. Nachádzame v ňom aj údaje o dnešnom území Slovenska.Musím upozorniť čitateľov, že toto dielo je uložené v knižnici Evanjelického Lýcea v Kežmarku ako jediné na Slovensku a pre jeho vzácnosť je možné s ním pracovať podľa prísnych bezpečnostných podmienok. Agricola v ňom opisuje napr. ťažbu striebra z olovených rúd v Banskej Štiavnici, zlata a striebra v Pukanci, získavanie cementačnej medi z banských vôd Španej Doline, Smolníku a iné. Autor najprv svoje diela nakreslil, potom podľa nich postupoval drevorytec a až tak sa obraz dostal na papier knihy. Keď som si uvedomil prácnosť spracovania dvanástich kníh Agricolu a ďalších autorov, ktorých diela som si mohol preštudovať bol som vďačný, že na Slovensku je jediná historická knižnica, ktorú navštevujú nielen študenti, ale vedomosti tu získavajú aj osobnosti vedeckej obce. Svoje študijné vedomosti, ktoré som načerpal v tejto knižnici teraz zhrniem do tohto článku a verím, že budem jeden z ľudí, ktorý sa pokúsil úspešne zaoberať dejinami mineralógie.

Veľký význam mali pre výskum slovenských minerálov zahraničný cestovatelia, ktorí od začiatku 17. storočia ako napríklad anglický cestovateľ J.B. Merin, ktorý r. 1616 o baniach na strednom slovensku spracoval v cestopise s názvom Journey to the mines in Hungary. Najstaršie správy o slovenských mineráloch mali byť údajne v diele banskoštiavnického kráľovského banského lekára Prokopa Bonanusa s názvom De admirandis Hungarias rebus. Ďalšiu štúdijnu cestu po Uhorskú podnikol v rokoch 1669 - 1670 anglický cestovateľ Edvard Brown, ktorý poznatky z tejto cesty uverejnil v cestopise Na account of several travel in Hungaria vydanej r. 1677. Poznatky o slovenských mineráloch a ložiskách spracoval vo viac ako 30 štúdiach nemecký lekár Franz Ernest Brukemann ( 1696 - 1754 ) člen Cisárskej akadémie prírodných zvláštnosti a roku 1724 ich zverejnil v diele magnália Dei in locis subterraneis. V ňom postupne opísal výskyt nerastných surovín rudnej povahy a ich minerály z Banskej Štiavnice, Kremnice, Tajova, Špania Dolina, Dobšiná, Boca, Nižná Slaná, Hornádu, Spišskej Novej Vsi, Solivaru, Smolníka, Rožňavy, Gelnice atď.

Výrazný obrat v rozvoji poznatkov o slovenských mineráloch zaznamenávame od polovice 18. storočia, keď začali vychádzať odborne písomné správy od Ignáca Borna ( 1742 - 1791 ), asesor pražského mincového úradu. Born r. 1772 v Prahe vydal katalóg svojej zbierky minerálov Lithopyllacium Bornianum. Mohutný rozvoj mineralógie v celosvetovom meradle v druhej polovici 18. storočia nezostal bez odozvy ani na banskoštiavnickej Banskej akadémií. Od jej založenia, keď bol dekrétom Dvorskej komory vo Viedni z 9. júna 1763 Nikolaus Joseph Jacgiun ( 1727 - 1817 ) vymenovaný za prvého profesora a súčasne za vedúceho prvej katedry chémie, mineralógie a metalurgie, vládol na akadémií čulý život, ktorý v tom období a potom aj v 19. storočí udával tempo vedeckému skúmaniu minerálov na dnešnom Slovensku.

Zásluhou profesorov a absolventov akadémie a ich širokého vedeckého styku s významnými centrami v celej Európe, mal mineralogický výskum na Slovensku vysokú vedeckú úroveň. M.J.Jacgin, ktorý pôsobil v Banskej Štiavnici do roku 1769, vybudoval prvú súbornú mineralogickú zbierku a položil základy výučby mineralógie. jeho nástupcom na katedre bol mineralóg, lekár, metalurg, botanik a entomológ Giovanni Antonio Scupolli ( 1723 - 1788 ), ktorý pôsobil v Banskej Štiavnici v rokoch 1769 - 1799. Preskúmal minerály z rozličných hľadísk, pričom najviac si všímal tvar, farbu, paragenézu a podrobne ich zapísal do systému. V ňom zaznamenal štôlňu z ktorej minerály pochádzali a najkrajšie dal starostlivo nakresliť, aby ich mohol zobraziť v medirytinách. Náčrty kryštálov, ktoré vyhotovil bez akéhokoľvek merania, patria medzi prvé a najkrajšie vyobrazenia minerálov na Slovensku. Dôležitú úlohu v dejinách mineralógických výskumov na Slovensku v tom období zohral Ján Ehrenreich Fichtel ( 1723 - 1795 ). Hoci bol právnik a advokát s veľkým zanietením sa zaoberal prírodnými vedami najmä mineralógiou a geológiou. Jeho práce sú jedným z najčastejšie používaných prameňov pre novších autorov.