Výprava za Tirolitom.

V knihe s názvom Minerály Slovenskej republiky som sa dočítal, že tirolit má smaragdovozelené, až tyrkysové sfarbenie s perleťovým leskom. Doposiaľ som nemal ani tušenia, kde by sa tento minerál v ktorej lokalite Novoveskej Huty mohol vyskytovať. Iné je vidieť len fotografiu obce s veľmi stručným popisom, že tirolit sa nájde na haldách štôlne Bartolomej a iné je byť tam osobne. Mňa doposiaľ zaujímali len acháty z Kvetnice pri Poprade a o iné minerály som sa zaujímal len čiastočne. Pracujem v Českej republike a o výskyte tirolitu ma informoval kamarát z Čelákovic pri Prahe Ján Strnad. Poprosil ma, že keď bývam tak blízko, aby som niekedy navštívil Novoveskú Hutu a jednú vzorku doniesol do jeho zbierky. Táto myšlienka mi v hlave vŕtala celú zimu, až som sa dočkal spasenia pre mineralógov príchodom jarného obdobia. Čakal som už len na vhodné počasie a čas na výpravu za tirolitom prišiel 6.04.2009. Bolo veľmi teplo, takmer bezvetrie, obloha jasná. Vlak ma odviezol z Popradu do Spišskej Novej Vsi za dvadsať minút. Stanovište MHD je hneď naproti železničnej stanice odkiaľ odchádza aj linka č.3 do Novoveskej Huty. Cestovné je na MHD 0,50 Eur. Už v autobuse som sa pokúšal dozvedieť niečo o štôlni Bartolomej, no však bez úspechu. Na konečnej moje kroky viedli do neďalekého pohostinstva. Miestny štamgast sa ma ujal s tým, že jeho syn je geológ a všetko mi porozpráva za jedno pivo. Bol som potešený, že tak ľahko prídem k informáciám, ale po skonzumovaní tekutín a stretnutí s mladým geológom sa moje nadšenie rýchlo stratilo. Nevedel totiž nič o šachte Bartolomej a netušil, že v ich lokalite by sa mal vyskytovať tirolit. Poradil mi však smer, okolo kostola za obec. Tak som aj urobil a prišiel až k sídlu firmy Uranpres spol. s r.o.. Spýtal som sa prvého človeka, o bani nič nevedel. Také isté boli odpovede aj u druhého, tretieho i štvrtého opýtaného. Podľa ich tvrdenia bane nemajú meno iba číselne pomenovanie. Moja cesta pokračovala s neistotou ďalej smerom k lesu. Kráčal som po lesnej ceste a asi 150 metrov predo mnou som zbadal staršieho pána na prechádzke s paličkou v ruke. Pridal som do kroku a pekne pozdravil s nádejou, že to bude môj posledný záchranca informácií. Vysvetlil som čo v lese vlastne robím, že idem hľadať minerály, ale neviem kde sa mám ktorým smerom pohnúť. Môj spoločník na ceste mi prezradil o sebe, že je tunajší poľovník pozná každý kút lesa, ale o štôlni Bartolomej nič nepočul iba sem tam stretne vysokého štíhleho pána, ktorý na jednej z háld niečo kope. Po tejto vete som spozornel a pochopil, že tá osoba bude neznámi mineralóg. Poprosil som starčeka, aby ma doviedol na popisovanú lokalitu. Krokom dôchodcu sme sa vybrali už po rozmočenej ceste k miestu s názvom Medenka. Už prvý kameň čo som zbadal mi veľa prezradil, ktorý mal na sebe povlak azuritu a malachitu. Rozhodol som sa tu skúsiť šťastie. Po niekoľkých minútach s lupou v ruke sa dostavil úspech. Za necelé dve hodiny v mojom batohu už bolo asi tridsať šutrov. Na ich povrchu je zreteľne vidieť vejarovite, lúčovito usporiadané minerály tirolitu s presným sfarbením, ktoré spomínajú vo svojej knihe Rudolf Ďuďa a Petr Pavliš. Zistil som, že tyrkysovo zelený povlak je aj v tenkých puklinách horniny. Podľa tvrdenia poľovníka táto halda vznikla z prieskumného vrtu na urán v lese s názvom Stoliky.Dozvedel som sa, že v dedine zomrie ročne okolo 15 ľudí na rakovinu. Novoveská Huta je pekný kraj, ale len na pohľad. Odtiaľ sa za minulého režimu odvážalo denne štyridsať vagónov uránu. Po banskej činnosti zostala na haldách hornina s obsahom radónu. Potrvá ešte niekoľko rokov, aby si príroda poradila a neprimeraným zásahom a zahladila sama stopy po tvorovi Homo sapiens - človeku rozumnom. Na fotografií sú vzorky tirolitu, ktoré som našiel v lokalite Medenka v lese Stoliky. V lete sa do Novoveskej Huty minimálne ešte dva krát vrátim a to nájsť Vojtechovú osadu a šachtu Bartolomej. Zdar Boh!