Rozpad Veľkomoravskej ríše, Malá župa a päť miest horného Spiša.

Medzi päť miest horného Spiša patrilo mesto Veľká, mesto Spišská Sobota, mesto Stráže, mesto Poprad, mesto Matejovce, ktoré boli v susedstve Malej župy. Keď sa Veľkomoravská ríša rozpadla, opanovali celý rozsiahly spišský kraj Poliaci. Uhorský kráľ zabezpečil krajinu proti Poľskú tým, že vyslal svojích synov Borsa a Bongyéra s vojskom pod Tatry, Tu pred obcou Stráže zabrali v r. 1152 pahorkaté územie, obývané slovanskými roľníkmi a rozostavili kopijnícke stráže. Na stanovištiach stráži vzniklo 10 kopijníckych obcí a to Hozelec, Gánovce, Filice, Hôrka, sv. Ondrej, Kišovce, Miklušovce, Primovce, Komorovce a Machalovce, ktoré utvorili samostatný politický útvar - Malú župu. Kopijníci dostali od kráľa Bélu IV. v roku 1243 listinu o slobodách. Mnohí boli povýšení do zemianskeho stavu a dostali majetky právom kráľovským a večným. Za udelené práva im kráľ určil veľké povinnosti. Po 650 - ročnom samostatnom jestvovaní zanikla Malá župa - Tíz lándzsások széke, keď ju na vlastnú žiadosť prijali do Spišskej župy. Poľské panovanie na Spiši skončilo v roku 1193 a to tak , že poľský kráľ Mečeslav ho dal ako dcérino veno svojmu zaťovi Imrichovi, synovi sv. Štefana. Maďarský historik Józef Hradszky o Malej župe píše: " V Malej župe už nenachádzame Maďarov. Maďarstvo v Malej župe čoraz viac pustlo a dávno zaniklo a to z dôvodu, že príslušníci maďarských stráži nemajúc inej priležitosti si brali za manželky Slovenky, a tak sa poslovenčili."