Slovania na Spiši a ich absolútne prvenstvo.

Keď sa pozrieme do historickej minulosti spišských miest, zistím, že Spiš - kraj pod Vysokými Tatrami bol územím osídleným Slovanmi odpradávna. Prvenstvo si pripisovali na Spiši Nemci i Maďari, ale márne prvenstvo história pripisuje Slovanom.Slovanské kmene svojím príchodom do krajov pod Tatrami uzavreli dobu sťahovania národov a od tých čias slovanský ľud nepretržite tu býval. Prvý kto o tom vydal svedectvo, bol rímsky dejepisec Trebelius Polio, keď napísal, že už v roku 260 n.l. obývali Slovania územie od Balkánskeho poloostrova ďaleko na sever až za Dunaj po Východné Karpaty. Spiš patril do Veľkomoravskej ríše. V diele Geschichte von Ungaren sa uvádza, že kraj medzi Dunajom a Tisou vtedy patril Jazygom, Markomanom a Kvádom, kým územie dnešného Slovenska patrilo k mohutnej Veľkomoravskej ríši. Ďalej uvádza, že pred príchodom Maďarov r. 896 tu s úspechom účinkovali slovanskí vierozvestovia Cyril a Metod. O tom, že Spiš bol súčasťou Veľkomoravskej ríše, píšu tiež maďarskí historici, ktorí uvádzajú, že o slovanskom pôvode Spiša svedčia mená hôr, riek osád, miest ako Sobota, Poprad, Lučivna, Podolín, Stráže, Veľká, Teplica, Slavkov, Šuňava, Levoča, Nová Ves, Štiavnik, Štrvrtok, Belá, Ľubovňa, Ľubica, Stará Ves, Lomnica, Hôrka, Vydrník a iné. Zvlášť významné sú prastaré názvy honov v Spišskej Teplici, ako Gliny, Izbice, Zreva, Dlugoniva, Španie pole, Kapustnice,Krížová hora, Serafínov Kút, kde naproti Slovania spaľovali svojích mŕtvých, ďalej hora Baba, kde vzývali bohov, Hrádok kde sa zhromažďovali v čase nebezpečenstva. V doline Dlugová bol kláštor sv. Serafína, z ktorého sa zachovali základy.